Anketa: S humorom prichádza aj zodpovednosť. Kde vidia jeho hranice študenti UCM?

Humor nás všetkých spája. Nie všetci sa však zhodneme na tom, čo považujeme za vtipné. Študenti UCM vyjadrili svoj názor na komikov a porozprávali o svojich hraniciach humoru.

Študentov UCM sme sa pýtali:

• Aký majú názor na vtipy o citlivých témach, ako sú choroby, tragédie, LGBTQ+ komunita, náboženstvo či feminizmus? 
• Kde je hranica, ktorú by podľa nich komik nemal prekročiť?
• Ako vnímajú čierny humor? 
• Aké majú osobné skúsenosti s humorom miereným priamo na nich?

Maria, 2. Bc., anglický jazyk a kultúra v odbornej komunikácii

V dnešnej dobe by sme mali byť pri humore veľmi opatrní. Ľudia vtip nemusia prijať a je veľmi jednoduché niekoho pohoršiť. Čierny humor mám veľmi rada, ale snažím sa s ním narábať opatrne. Uvedomujem si, že každý ho vníma inak. Keď si robíme srandu z kamarátov, je to iné. Vieme, čo si k sebe môžeme dovoliť a zároveň si neublížiť.

Čo sa týka komikov, nemám to rada. Majú dosah na väčšie publikum a je väčšia šanca, že niekoho urazia. Mali by si dávať väčší pozor na to, aby to neprehnali.

Nie je v poriadku, keď si robíme srandu z cudzieho vzhľadu alebo mentálneho zdravia. Taktiež sa mi nepáči, že si komici robia srandu z civilistov, ktorých zasiahla vojna. Sama som z Ukrajiny a vadí mi, ako si z toho ľudia robia srandu. Počúva sa to veľmi ťažko. Ako imigrantka som po príchode musela akceptovať cudziu kultúru a začleniť sa do spoločnosti. Je to náročné a nie každý na to berie ohľad. Mali by sme mať viac vzájomného rešpektu.

Neraz sa mi stalo, že niekto prekročil hranicu môjho humoru. Som však celkom hanblivá a nezvyknem s tým konkrétnu osobu konfrontovať. Rada si ale spravím srandu aj sama zo seba. Nie je to vždy len negatívne. Tie hranice si proste musíme nastaviť.

Braňo, 3. Bc., teória digitálnych hier

S citlivými témami pri humore nemám problém najmä pre to, že nie som súčasťou týchto komunít. Od komikov sa často očakáva, že sa citlivým témam budú venovať, no nerozumiem ľuďom, ktorých to hnevá. Pravdou však je, že to od každého nevyznie vždy správne. V našom univerzitnom divadle máme napríklad scénku, v ktorej si robíme srandu z homosexuálneho manželstva, Nie som si istý, či sa mi to páči.

Nevidím veľký rozdiel medzi kamarátskym podpichovaním a vtipkovaním komika. Ak mu niekto povie, že ho uráža, mal by to rešpektovať. Nemyslím si, že pre komikov platí jedna hranica, ktorú by nemali prekročiť. Každý má vlastný rukopis, a ak chcem ísť na stand-up, nevyberiem si komika, ktorého humor by sa mi nepáčil. U kamarátov sa mi stalo, že sa ma ich vtip trochu dotkol, ale neriešil som to.

Nora, 2. Mgr., učiteľstvo angličtiny a výchovy k občianstvu

Vtipy o citlivých témach určite nepodporujem. V učiteľstve sa často hovorí, že humor je v škole potrebný. Ak si však robíme srandu, mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme nijakú skupinu neurazili. Nie je vhodné robiť si srandu z niečoho, čo človek nedokáže ovplyvniť. Ten z toho predsa nič pozitívne nemá. Ak je to však v rámci žartovania medzi blízkymi kamarátmi, ktorí poznajú svoje vzájomné hranice, je to v poriadku.

Aj mne sa stalo, že sa ma cudzí vtip dotkol. Avšak nepredpokladám, že mi chceli zámerne ublížiť. Skôr išlo o situácie, v ktorých daný človek nevedel, že si práve niečím prechádzam. Boli to napríklad rodinné témy alebo narážky na môj vzhľad.

Oliver, 1. Mgr., psychológia

Nekorektné vtipy mi občas prídu smiešne. Ak ide o úprimnú srandu, pobavia ma. Naopak, už je to iné, ak je vtip prehnaný, príliš sa opakuje alebo veľmi prehlbuje. Ak si napríklad chcem robiť srandu zo svojho kamaráta, musím akceptovať to, že si srandu spraví aj on zo mňa. Veľakrát sa mi stalo, že vtip nepadol na úrodnú pôdu. Nešlo však o niečo, čo by ma urazilo.

Veľmi sympatickí sú mi napríklad komici ako Bekim a Zitron, lebo si zo seba vedia urobiť srandu. Dôležité je brať to s humorom. Všetci máme vlastné hranice. Nie som ten, kto by mal posudzovať, či už stačí, alebo nie. Svoju vlastnú hranicu rád posúvam. Viem oceniť aj kvalitný čierny humor. Ten je podľa mňa omnoho lepší „coping mechanizmus“ (psychologický spôsob, akým sa človek vyrovnáva so stresom – pozn.red.) ako len utápanie sa v problémoch. Je fajn, keď sa vieme nad niečím zdanlivo zlým zasmiať.

Nina, 3. Bc., marketingová komunikácia 

S humorom, ktorý by narážal na takéto citlivé témy, sa často nestretávam. S kamoškami si, samozrejme, zo seba srandu robíme. Máme k sebe dobrý vzťah a vieme, že to nemyslíme vážne. Aj u komikov je to podľa mňa do určitej miery vhodné. Jednoznačná hranica však neexistuje. Rozdiel medzi vtipom a urážkou je tam, kde sa človek rozhodne úmyselne ublížiť.

Som toho názoru, že každý komik by si mal určiť svoju vlastnú hranicu podľa svojich preferencií a hodnôt. Keď som bola mladšia a niekto povedal uštipačný vtip na môj výzor, zabolelo ma to. Teraz už samú seba vnímam inak. Preto by ma to dnes už pravdepodobne neurazilo.

Thierry, 2. Bc., masmediálna komunikácia

Vtipkovanie o vážnych veciach je v poriadku, ak máte okolo seba dobrý kolektív. Teda ľudí, ktorí akceptujú tento štýl humoru a vedia, že je myslený iba ako sranda. Pred ľuďmi, ktorých poznáme krátko, to však vhodné nie je. U komikov podľa mňa záleží na viacerých faktoroch. Vtipy o ženách vyznejú inak z úst komičky ako z úst komika. Taktiež je rozdiel, ak rozpráva rasistické vtipy o tmavých ľuďoch komik tmavej farby pleti, Aziat alebo beloch.

Komik by taktiež nemal vtipkovať o témach, o ktorých nič nevie. Vážim si intelektuálny humor, ktorý ide priamo k veci a téme. Prípadov, keď sa ma niečí vtip dotkol, je niekoľko. Kamarát ma napríklad pre môj výzor prehľadal v obchode. On si dodnes myslí, že to bolo vtipné. Mňa to však dosť zaskočilo.

Vtipnejšiu príhodu mám z lietadla, kde som počul, že sa na mne príroda dobre vybúrila, keď som povedal, že som Slovák. Čierny humor je „coping mechanizmus“, ktorý často používam. Nad niektorými vecami sa predsa treba povzniesť. Samozrejme, s mierou.