Podľa online prieskumu od agentúry 2muse až tretina mladých ľudí tvrdí, že neverí informáciám od učiteľa. Študenti dôverujú viac poznatkom z internetu a spoliehajú sa na neoverené zdroje, ktoré šíria konšpirácie a dezinformácie.

Informovala o tom organizácia Post Bellum, ktorá tento prieskum dala spracovať. Organizácia sa venuje spomienkam na pamätníkov totalitných režimov.

Prieskum vedomostí o druhej svetovej vojne sa realizoval pri príležitosti zbierky ku Dňu vojnových veteránov, na reprezentatívnej vzorke ľudí od 16 – 30 rokov v termíne od 23. do 28. októbra 2020.

Dôvera je naštrbená

Z prieskumu tiež vyplýva, že časť mladých ľudí nie je spokojná s kvalitou výučby o druhej svetovej vojne. Tretina študentov dôveruje viac informáciám, ktoré si dohľadajú na internete. Ich dôvera voči výkladu učiteľa je naštrbená a radšej sa spoliehajú na neoverené zdroje, kde sa vyskytujú rôzne konšpirácie a dezinformácie.

„Nepovedala by som, že študenti viac dôverujú internetu ako učiteľovi. Skôr by som to postavila tak, že čo robí učiteľ preto, aby študentovi jeho výklad stačil? Je prirodzené, že učiteľ neobsiahne vo svojom výklade všetky aspekty problematiky. Každého študenta zaujme iné hľadisko, preto majú potrebu si to svoje hľadisko pozrieť podrobnejšie,“ hovorí učiteľka zo základnej školy Veronika Rojíková.

Nedokážu posúdiť základné fakty

Avšak treba spozornieť aj pri neschopnosti mladých ľudí vyjadriť sa k známym dezinformáciám a polopravdám, ktoré šíria o 2. svetovej vojne rôzne nedôveryhodné webové stránky. Nevedia totižto posúdiť hodnovernosť informácii na internete.

Časť mladých ľudí dôveruje médiám, ktoré šíria konšpirácie a dezinformácie.

Podľa Sandry Polovkovej, riaditeľky Post Bellum, sa v ich organizácii stále častejšie stretávajú s mladými ľuďmi, ktorí neovládajú základné fakty a nedokážu kriticky vyhodnocovať informácie. Nemôžeme sa potom čudovať, že sú mladí náchylní preberať jednoduché názory z často neoverených zdrojov na internete,” hovorí Polovková a dodáva, že kvalita vedomostí mladých je stále viac horšia.

Prieskum ukazuje, že až 23 % mladých ľudí sa nevie vyjadriť k tomu, či politici Slovenského štátu nevedeli o masovom vyvražďovaní Židov, 41 % zas nevie zhodnotiť, či bolo Slovenské národné povstanie pučom, alebo či partizáni počas povstania znásilňovali a rabovali (35 %). Dobrou správou ale je, že väčšina respondentov stále uviedla správnu odpoveď, ktorá vyvracala konšpiračnú teóriu.

prieskum
Mladí ľudia majú problém so základnými faktami a veria neovereným zdrojom. Zdroj: unsplash.com/Brooke Cagle

Dôverujú konšpiračným portálom

Podľa prieskumu ľudia dôverujú médiám, ktoré šíria konšpirácie a dezinformácie. V takýchto médiách sa hodnovernosť informácii stráca. Čísla ukazujú, že 57 % z tých, ktorí poznajú portál Hlavné správy, mu dôveruje. Podobne 53 % mladých, ktorí poznajú portál Infovojna, mu dôveruje. Tretina tiež dôveruje Kulturblogu.

No sú aj prípady, kedy sa rôzne konšpiračné teórie a klamlivé informácie študenti dozvedajú od svojich pedagógov. Ako uvádza Post Bellum, až tretina mladých počula aspoň jednu konšpiračnú teóriu alebo zavádzajúce tvrdenie od svojich učiteľov.