Miška ,,Magaela" osobne
Miška ,,Magaela“ osobne

Za vznikom mena a značky ,,Magaela“ sa skrýva zaujímavý príbeh. Mohla by si nám ho ozrejmiť?

Táto prezývka vznikla v časoch, keď som pôsobila v jednom školskom big-bande. Počas nášho koncertu ma kapelník už klasicky predstavil menom. Niekde však nastala chyba a v novinách ma neuviedli ako Michaelu Gerhardovú, ale ako Magaelu Garátohovú. V tom čase ešte moja dielnička nebola rozbehnutá tak ako dnes. Keď k tomu neskôr došlo a bolo potrebné vymyslieť meno značky, vravím si, Magaela – to neznie vôbec zle. Je to niečo nové a ľahko zapamätateľné. A tak bola nová značka na svete. Neskôr som dokonca zistila, že Magaela je i priezvisko v Afrike.

Vyštudovala si hudobno-dramatický odbor a dokonca si vyučovala spev. Ako si sa teda vlastne dostala k výrobe a dizajnu hand-made doplnkov?

Už odmalička som bola kreatívne dieťa. Rada som objavovala niečo nové a od nepamäti som milovala prírodu – prechádzky lesom, zakvitnuté lúky, vôňu machu. Pestrosť a krásu okolo nás. No a práve popri škole a množstve povinností som začala navyše hľadať niečo, čo by ma naplnilo a pri čom by som si mohla oddýchnúť. Začala som šiť náušnice a rôzne zápisníky. S príchodom sociálnych sietí som ich začala ukazovať i verejne a ľuďom sa to páčilo. K výrobe tak, ako ju dnes mnohí poznajú, som sa vlastne dostala náhodne. Túžila som po niečom, čo som nikde v obchodoch nemohla nájsť, tak som si to urobila sama a malo to úspech aj u iných. Prišla prvá čelenka, prvý venček, prvý náhrdelník… a dnes u mňa môžete nájsť i opasky či klipy na topánky.

Čo ťa pri práci inšpiruje a čo na nej považuješ za to najťažšie a naopak najľahšie?

Na túto otázku mám jednoznačnú odpoveď – príroda. Kvety, mach, zemina, tráva, farby, vône, rozmanitosť, premena. Rada sa chodím len tak prejsť s manželom a psíkom a načerpávam energiu i nápady pre svoju tvorbu. No a snažím sa sledovať aj aktuálne trendy, internet je tiež nevyčerpateľný zdroj nápadov. Tvorenie považujem za ľahkú vec, teda, ak k nemu pristupujem s nadšením a s láskou k tomu, čo robím. Najľahšie je pre mňa experimentovať, prinášať niečo nové a netradičné, a najťažšie bojovať s ľudskou konzervatívnosťou.

Ukážka práce Magaely
Ukážka práce Magaely

Tvoje doplnky si obľúbili aj známe osobnosti z prostredia slovenského showbiznisu. S ktorou z nich spolupracuješ najradšej?

Áno, ale nemám žiadnu obľúbenú „celebritu“. Z posledných spoluprác môžem spomenúť  Zlaticu Puškárovú Švajdovú či Dominiku Mirgovú Zvolenskú. Moje kúsky sa tiež dostali k Hanke Lasicovej či k Julke Horváthovej. No ku všetkým mojim zákazníčkam pristupujem s rovnakou úctou, či už ide o bežné ženy alebo tie z obrazoviek. Vážim si ich všetky rovnako.

Stretla si sa už aj s nejakými maniermi zákazníčok? Predsa len napríklad také nevesty bývajú často v strese a chcú mať všetko tip-top…

To je pravda, bývajú v strese, hlavne časovom. Ale neviem, či by som o ich požiadavkách mohla hovoriť ako o manieroch. Občas sa stane, že sa nepochopíme, ale v konečnom dôsledku sa vždy snažíme všemožne vyhovieť a nevestičke dodať produkt, s ktorým bude maximálne spokojná. Inak by to nemalo zmysel.

Nosíš svoje výrobky často aj sama? Máš k nejakým z nich špeciálny vzťah?

Samozrejme, skoro stále. Nosím venčeky, čelenky, prstienky, náhrdelníky, opasky… jednoducho to, čo sa mi práve hodí a na čo mám chuť. Špeciálny vzťah mám k jednej z prvých čeleniek, čo som vyrobila. Tá patrí iba mne a obsahuje kvietok plesnivca, bobuľky, konáriky a rôzne drobnosti z prírody, to je moja srdcovka.

Ako by si nám opísala svoju dielničku a ľudí, s ktorými v nej dene funguješ?

Moja dielnička sa nachádza v ľúbeznom prostredí rakúskeho vidieku, je to pokojná dedinka blízko hraníc s krásnou atmosférou. Dielnička je… ako to povedať, plná organizovaného neporiadku? (smiech). Vážne, tvorbe venujem veľkú čas môjho života, takže je plná kvetov a vôňe sušenej trávy. A ľudia v nej sú tí, na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť. Môj manžel, Romanko, ma podržal už v začiatkoch, keď to nebolo práve najjednoduchšie. Jully je zas dievča pre všetko. Navarí, pobalí tovar, zanesie na poštu, postará sa o komunikáciu s ľuďmi. Poslednými prírastkami v dielničke sú Laura s Barborkou, ktoré mi pomáhajú s výrobou a s plnením želaní našich zákazníčok. Sú naozaj šikovné. Musím povedať, že s takýmto kolektívom je radosť pracovať a človek do nového dňa aj kvôli nim vstáva s plný pozitívnej energie.

Ukážka práce Magaely
Ukážka práce Magaely

Niektorým ľuďom sa môže zdať cena tvojich výrobkov privysoká. Za prácou a zháňaním kvalitného materiálu však určite stojí veľa úsilia a námahy….

Ach, tak s touto otázkou sa trápim už dlho. Vedela by som na ňu odpovedať traktátom, lebo ľudia naozaj nemajú potuchy, čo je za tým. V prvom rade treba povedať jedno – ľudia mi často píšu, že či sú moje výrobky zo živých kvetín a často zostanú zarazení, keď im poviem, že tie kvety sú umelé. Vraj vyzerajú veľmi reálne. Áno, je to preto, že investujeme do kvalitného materiálu, ktorý často objednávame zo zahraničia, napríklad z takého Japonska. A nie je to práve najlacnejšia záležitosť. A môžeme pokračovať – živnosť obnáša odvody. Aby sa vôbec mohlo tvoriť, je potrebné zakúpiť potrebné zariadenie, napríklad taviace pištole, náplň, materiál, floristické potreby, fotoaparát… Potom sú to také tie veci, do ktorých investujete síce dobrovoľne, ale sú nevyhnutné pre tvorbu, ako napríklad marketingové záležitosti – vytvorenie značky, loga, domény, platba za webovú stránku, vizitky, reklamné letáčiky, ozdobné balenie, bannery, reklama, fotky či darčeky k objednávke. Ďalej  nájom, energie, provízie pre stránky ako Sashe či Flér. A nakoniec i samotná prezentácia výrobkov niečo stojí. A to ešte nehovorím o platoch zamestnancov, čase strávenom pri vyhľadávaní materiálov či pri samotnej výrobe. Keď si to všetko prepočítame, zistíme, že aj keď sa ľuďom zdajú byť ceny vysoké, len veľmi opatrne a nesmelo môžem hovoriť o akom-takom zisku. Ale celkovo si myslím, že na Slovensku sa hand-made tvorba oceňuje oveľa menej ako v zahraničí. No, ale som sa rozrečnila, hovorím, hotový traktát (smiech).

Môžem nám prezradiť ciele Magaely do budúcnosti?

I keď som dospelá, stála verím, že sny sa nemajú prezrádzať, lebo sa nesplnia. A jeden múdry spisovateľ raz napísal, kto nič nečaká, nie je nikdy sklamaný. Tak síce mám sny, ale sama sa nechám prekvapiť, či sa splnia. No môžem prezradiť aspoň to, že pripravujem nové zimné fotenie a už teraz môžete v mojej ponuke nájsť zopár noviniek… postupne budú pribúdať nové prekvapenia.

text: Dominika Jurigová