Zanedbáva štát oblasť kultúry, neexistuje komunikačný kanál, ktorým by divadlo dokázalo osloviť vysokoškolských študentov alebo sú na vine inscenácie, ktoré nezaujmú mladé publikum?

Tento problém vníma aj Divadlo Jána Palárika v Trnave, a práve s jeho marketingovou riaditeľkou sme sa porozprávali o mladej generácii a jej vzťahu k divadlu.

Mladým kultúra nevonia. Aby sme ale nízky záujem nehádzali len na mladých ľudí, treba povedať, že kultúrne vyžitie sa na našom území veľmi nenosí. Už prieskum z roku 2005 ukázal, že až 63 % Slovákov nenavštevuje divadlá vôbec. Kritickou skupinou sú najmä mladí ľudia a vysokoškoláci, ktorí si namiesto divadla zájdu radšej do kina. Prečo mladí nechodia do divadla?

O nízkej návštevnosti študentov, s ktorou sa stretajú aj v Divadle Jána Palárika v Trnave, nám porozprávala Maxspôsobom chcú túto skupinu zaujať.

djp, divadlo, predstavenie, diváci
Divadlo navštevujú najmä staršie ročníky. Zdroj: facebook.com/djptrnava/

Nedostatočná reklama hrá v súčasnosti veľkú rolu

Kultúra je kameňom úrazu pre mnohé inštitúcie. Mladí ľudia, či už sú to tínedžeri, alebo vysokoškoláci, sa v dnešnej dobe zaujímajú o kultúru málo: „Jedným z dôvodov je najmä to, že nie sú vedení týmto smerom. Číta sa menej kníh, stráca sa záujem o galérie, múzeá, i divadlo,“ reaguje na problém Lucia Turňová. Rovnako dodáva, že chyba je často aj na strane kultúrnych orgánov, ktoré nevedia ako reagovať na potreby svojich divákov či návštevníkov. Avšak podľa nej to nie je len chybou jednotlivých inštitúcií, ale i štátu: „Kultúra si zaslúži väčšiu pozornosť zo strany štátu.

Ďalším faktorom nezáujmu môže byť aj nedostatočná reklama, ktorá hrá v súčasnosti veľkú rolu: Je dôležité ponúknuť mladým divákom zaujímavý obsah a, samozrejme, musia sa o ňom dozvedieť práve cielenou reklamou,“ konštatuje marketingová riaditeľka. Divadlo Jána Palárika v Trnave existovalo od roku 1974 do roku 1990 pod názvom Divadlo pre deti a mládež. Práve v týchto rokoch sa intenzívne venovalo študentom a tešilo sa veľkej obľube.

Naším cieľom je zapojiť študentov do fungovania divadla.

Vtedajší koncept divadla mal, podľa Lucie Turňovej, v rukách kvalitný produkt zameraný na danú cieľovú skupinu. Práve k tejto filozofii sa chcú opäť vrátiť a nadviazať na tradíciu, ktorá sa pred viac ako 30 rokmi osvedčila: „V súčasnosti vzniklo viacero projektov, ktoré pritiahli do nášho divadla množstvo detí a mladých ľudí. Ponúkame aktivity, ktoré návštevu divadla obohacujú,“ dodáva.

djp, deti, divadlo, kultúra, predstavenie
Divadelný tábor, ostrov pokladov ako program pre študentov. Zdroj: facebook.com/djptrnava/

Medzi spomínané projekty patrí napríklad Škola (nie) je dráma. Projekt je určený študentom a učiteľom základných a stredných škôl: „Ponúkame diskusie a aktivity, vďaka ktorým diváci získajú vedomosti z oblasti literatúry, dejepisu, náuky o spoločnosti či estetiky,“ upresňuje Turňová. Druhým konceptom sú divadelné víkendy, tábory a detská divadelná akadémia. Zameriava sa hlavne na deti od štyroch do trinástich rokov.

Inscenácia Kompletný Shakespear zhltnutý za 120 minút zaujíma mladých divákov

Predstavenia sú dôležitým aspektom, ktorý je pre človeka rozhodujúci v tom, či zavíta do divadla, alebo nie. Inscenácie ako Temperamenty či Kompletný Shakespeare zhltnutý za 120 minút sú dokonalými príkladmi, ako zaujať mladého diváka. Podľa slov vedenia sa aj tešia popularite. V septembri uviedlo divadlo do programu inscenáciu s názvom Nemá trieda, ktorá je určená primárne stredným školám a príbeh hovorí o novembrových udalostiach: „Vďaka diskusiám po predstaveniach vidíme, že mladí ľudia majú záujem o históriu, chcú diskutovať o pomeroch v spoločnosti, ale aj citlivo vnímajú medziľudské vzťahy v rodine či v škole,“ hovorí o pozitívnych ohlasoch od študentov marketingová riaditeľka divadla.

djp, škola, divadlo, študenti
Nemá trieda je predstavenie pre školákov, ktoré sa odohráva priamo v triede a rieši otázku novembrovej situácie. Zdroj: Archív Divadlo Jána Palárika v Trnave

Projekty, ktoré vytvorilo divadlo v Trnave, slúžia najmä pre školopovinné deti. Vysokoškoláci sú zatiaľ nepodchytená skupina, ktorej sa chce vedenie začať venovať. Problém spočíva, podľa marketingového oddelenia divadla, obzvlášť v tom, že nedisponujú dostatočne silným a pre vysokoškolákov zaujímavým komunikačným programom: „Hľadáme cestu ako sa k nim dostať, a to nielen prostredníctvom ponuky divadelných predstavení. Veríme, že ešte v tejto sezóne im ponúkneme príťažlivý nadstavbový program,“ dúfa Turňová.

Pred rokom uzavrelo Divadlo Jána Palárika v Trnave spoluprácu s Fakultou masmediálnej komunikácie. Na otázku, či spoluprácou získalo divadlo nových divákov z vysokoškolských radov, odpovedala Lucia Turňová nasledovne: „Vďaka niektorým pedagógom máme informácie nielen o návšteve, ale aj o reakciách študentov.Študenti sa vďaka spolupráci môžu v divadle realizovať prostredníctvom praxe, výstav alebo ako externí spolupracovníci: „Našim cieľom je zapojiť študentov do fungovania divadla,“ prezradila.

S výmenou vedenia dostalo divadlo novú tvár

V rámci prilákania ľudí do divadla vzniklo nedávno marketingové oddelenie, ktorého cieľom bolo spoločne vytvoriť vizuálnu komunikáciu divadla, a to tak, aby zodpovedala inštitúcii 21. storočia: Zapracovali sme aj na PR aktivitách a kľúčové bolo zorganizovať prvý Deň otvorených dverí. Chceli sme ukázať novú tvár divadla, ktorá je otvorenejšia a prístupnejšia pre návštevníkov,“ tvrdí Lucia Turňová. Predošlé vedenie vytvorilo funkciu marketingovej manažérky. Až súčasné vedenie však vytvorilo podmienky, na základe ktorých dostalo divadlo novú tvár. „Výmena vedenia vytvorila vynikajúce podmienky pre prácu s publikom, priniesla novú energiu, nové plány a ako som spomínala, dala divadlu novú tvár,“ dodáva.

djp, divadlo, deti, predstavenie, kultúra
Deň otvorených detí prilákal do divadla mnoho detí. Zdroj: Archív Divadlo Jána Palárika v Trnave

Nedostatočný záujem o kultúru u mladých ľudí nie je len problémom Slovenska. Prof. Ing. Juraj Stern, PhD., ktorý je rektorom Paneurópskej vysokej školy, sa s nezainteresovaním stretol, keď sedel vo výberovej komisii na prestížne vysoké školy v Stuttgarte a Kolíne. Predseda komisie sa na prijímacom konaní pýtal uchádzača, čo naposledy videl v divadle. Na ich prekvapenie nevedel odpovedať. „Každý vysokoškolsky vzdelaný človek má predpoklady stať sa vedúcim pracovníkom a toto sú veci, ktoré patria k všeobecnej inteligencii. Veci, ktoré by mal ovládať, pretože v spoločnosti potom nedokáže držať krok. Tam sú vedúci manažéri najmä ľudia, ktorí majú aj nejaké kultúrne vyžitie, čítajú okrem odbornej literatúry aj beletriu a aj poéziu,” informoval predseda komisie.

Zdroj: paneurouni.com, dennik.hnonline.sk