Vplyv, ktorý rastie každým sledovateľom na Instagrame sa dá využiť rôzne. Veronika Cifrová Ostrihoňová sa ho snaží využívať pozitívne. Príkladom toho je aj jej charitatívny adventný kalendár. 

Ako si spomínate na vysokú školu?

Na svoje študentské časy spomínam veľmi pozitívne. Hneď by som ich vrátila. Samozrejme, musela by tam byť aj moja dcéra a muž, čo by bolo ťažké. Ale boli to krásne roky, kde som sa veľa naučila, spoznala a tiež požúrovala. Každého povzbudzujem, ak sa dá, aby sa z vysokej školy snažil vyťažiť čo najviac a nesnažil sa ňou len preplávať kvôli diplomu.

Vy ste chodila na vysokú školu v zahraničí. Dá sa to vôbec porovnať so slovenskými univerzitami?

Určite aj na Slovensku vysoká škola vie dať človeku veľmi veľa. Vzdelanie nie je samozrejmosť pre každého a keď niekto má tú možnosť, mal by si ju vážiť. Je to privilégium. Aj keď sa nám to nie vždy tak zdá. Vysokoškolské vzdelanie a možnosť ho dostať je dar, nie je to „povinná jazda.“

Boli ste už na vysokej škole na očiach, alebo to prišlo až neskôr?

Keďže som študovala v Amerike, bola som na očiach maximálne svojich spolužiakov, profesorov a kamarátov. Aj keď som už bola s mojim manželom, veľmi sa ma to nedotýkalo. On bol na Slovensku, cez oceán ďaleko. Robil si svoju robotu a ja som do jeho kolobehu nespadala.

Dnes máte na Instagrame viac ako 200-tisíc sledovateľov. Kedy to začalo?

Vôbec neviem. Nabaľovalo sa to postupne. Neprišiel jeden skokový moment. Instagram som mala roky. Nejaký posun isto nastal, keď môj manžel začal robiť vlogy a ľudia ma začali spoznávať z iného hľadiska. Ak ma dovtedy poznali, tak ako redaktorku. Vo vlogoch ma mali možnosť spoznať osobnejšie. Ak ich niečo zaujalo, začali ma sledovať prostredníctvom Instagramu. Išlo to však postupne a tak je to doteraz. Sledovatelia pribúdajú pomaličky.

veronika-cifrova-ostrihonova-redaktorka
Dovtedy ma ľudia poznali len ako redaktorku. no po vlogoch s mojim manželom ma spoznali v inom svetle. Zdroj: Instagram Veronika Cifrová Ostrihoňová

Uvedomujete si, že keď máte také obrovské publikum, máte aj obrovský vplyv na ľudí?

Skôr si uvedomujem, ako viem veci ľahko pokaziť. (Haha) Vnímam skôr tú negatívnu stránku. V tom zmysle, že si veľmi dávam pozor, čo tam dám. Vždy veľmi zvažujem, ako čo naformulujem a zazdieľam. Mám na Instagrame totiž relatívne uvedomelé publikum. Majú odo mňa isté očakávania a veľmi rýchlo mi dajú najavo, keď sa im niečo nepáči. Nedajú sa len tak „ošáliť“ nejakými zľavovými kódmi navyše. Za tie roky som už trochy vycítila, aké je moje publikum a čo zhruba si môžem dovoliť.

Každopádne, snažím sa Instagram využívať aj na šírenie pozitívnych vecí a mám radosť, keď sa čo i len jeden človek inšpiruje. Občas mi chodia správy v podobnom duchu a ja si ich veľmi vážim. Dokonca nie len od žien, ale i mužov. Mám pocit, že si na Instagrame budujeme komunitu, ktorú vnímam ako takú veľmi peknú bublinku.

Nie každý využíva Instagram na šírenie pozitívnych vecí ale mnoho influencerov to robí najmä vo svoj prospech a ich Instagram je plný nezmyselných spoluprác. Čo si o tom myslíte? 

Ja sledujem na Instagrame to, čo chcem vidieť a čo ma baví. Neposudzujem iných. Každý má taký Instagram, aký chce mať. Na spoluprácach ako takých nevidím nič zlé. Záleží aké, v akom množstve, s akou frekvenciou a hlavne, ako sú spracované nápadovo. Podľa mňa sa to dá urobiť aj zaujímavo. Mňa baví ak sa okrem spoluprác venuje aj iným veciam, ktoré majú pre mňa pridanú hodnotu.

Keď sa nad tým zamyslím, tí najväčší infulenceri s obrovským množstvom spoluprác majú aj obrovské publikum. A tak asi robia niečo dobre. Lebo keby nerobili, publikum by im nerástlo. Poznajú si ho, a robia to, čo sa mu páči. Tu sa znovu dostávame k tomu, že každý si na tom Instagrame nájde to, čo mu vyhovuje a čo chce sledovať.

dobrocinne-spoluprace
Instagram sa dá využiť aj na šírenie pozitívnych vecí a o to sa snažím. Zdroj: Instagram Veronika Cifrová Ostrihoňová

Aké spolupráce preferujete vy?

Pri výbere si veľmi dávam pozor, o aký produkt ide. Preferujem také spolupráce, kde je myšlienka. Našťastie sa mi práve takéto spolupráce ponúkajú. Môžem spomenúť napríklad vianočnú kampaň, kde sa zbierali veci pre ľudí, ktorí pomoc potrebujú. Alebo propagácia príručky, ktorá hovorí o tom, ako pristupovať k dievčatám, aby to dobre vplývalo na ich sebavedomie. Aj toto sú komerčné spolupráce, ale majú za sebou peknú myšlienku a práve také sa mi páčia.

Ako často dostávate ponuky spoluprác, ktoré musíte odmietnuť?

Veľmi často. Nepreferujem zapájanie sa do projektov, v ktorých je ďalších osem žien, ktoré poznám a ja by som bola deviata. Stáva sa mi pomerne často, že scrollujem Instagram a vidím tam dámy, ktoré propagujú niečo, čo bolo ponúknuté aj mne. Popravde, 95% spoluprác odmietam.

Prečo?

Jednak nechcem, aby bol môj Instagram tým zahltený. Často sú spolupráce na hranici mojej komfortnej zóny, preto ich nerobím veľa. Samú ma to stresuje. Predsa len, všade sú nejaké podmienky, ktoré musím splniť. Musím to pridať v určitom čase, predtým to musia schváliť a podobne. Nie som prototyp influencerky a keby som zajtra skončila so spoluprácami, nebol by to koniec sveta. Živím sa aj inak. Ak nejakú vezmem, je to preto, lebo ten produkt/službu používam, fandím jej, alebo je tam tá spomínaná myšlienka, ktorá ma zaujme.

Máte pocit, že vás ovplyvňujú spolupráce iných?  

Sčasti áno. Od Instagramu si veľmi radiť nenechám, ale sledujem pár kanálov na Youtube. Mám napríklad obľúbenú youtuberku, ktorá mi je sympatická a na základe jej odporúčaní som si už niečo zakúpila. Má podobný vkus ako ja, životný štýl, mám pocit, že nepropaguje hlúposti. Robí síce veľa spoluprác, ale robí to spôsobom, aký mi neprekáža. Rozumným. Takým, ktorý je prirodzený a hlavne propaguje rozumné veci.

Aké profily rada sledujete na Instagrame?

Je super, že na Instagrame pribúdajú ľudia, ktorí robia trochu iný obsah. Bola vlna, kedy prišlo na Instagram veľa novinárov. To ma bavilo sledovať, pretože zrazu som mala informácie úplne z iného uhla, ako keď si ich prečítam, alebo pozriem na internete.

Mňa ale úprimne úplne najviac bavia jednoduché profily. Pre mňa najobľúbenejší profil je Strechy Paríža. Jednoducho krásne fotky striech v Paríži. Žiadna intelektuálna a informačná hodnota, ale páči sa mi to. Tiež ma baví sledovať jogové profily. Keď vidím, čo ženy a muži vedia robiť so svojimi telami, tak mám pocit, že sa musím ísť dať preoperovať, aby som to dokázala.

jogove-profily
Aj ja sa rada inšpirujem rôznymi profilmi na Instagrame a snažím sa byť inšpiráciou pre druhých. Zdroj: Instagram Veronika Cifrová Ostrihoňová

Baví vás sledovať profily infulencerov, ktorý pridávajú množstvo obsahu zo svojho osobného života a bežných dní?

Veľa z tých „veľkých“ influencerov poznám aj osobne, takže až tak neprahnem vidieť za nejakú „oponu.“ Nepotrebujem vidieť, ako vyzerá ich každodenný život, pretože si to viem zhruba predstaviť. Chápem ale, že to ľudí zaujíma. Ja osobne chcem skôr vidieť inšpiratívne veci, ktoré inde nevidím. Ale mám svoju úchylku – na Instagrame profily venované Harrymu a Meghan Markle, teda vojvodovi a vojvodkyni zo Sussexu, a na YouTube videá „what I eat in a day.“ Je to bizár, ale fakt ma to baví.

Máte pocit, že sa do popredia dostávajú dobročinné spolupráce, napríklad aj u infulencerov, ktorí doteraz nič také nerobili?

Určite, najmä počas Vianoc. A všimnem si to práve u takých! U tých, ktorí to robia pravidelne, to už beriem za akúsi samozrejmosť. Napríklad Fero Joke. Ten pomáha všade, kde sa dá. Môžete ho vidieť v množstve dobročinných projektov, je to úžasný človek.

Akokoľvek sú v mnohých veciach sociálne siete problematické, rýchlosť, akými sa nimi dajú šíriť dobré myšlienky je úžasná.

Nemyslíte, že to niektorí robia len na oko, aby vyzerali dobre v očiach sledovateľov?

Ťažko povedať. Sama nemám rada, keď ma súdia a pritom vôbec nepoznajú. A preto sa sama vedome snažím si takéto predsudky nevytvárať. Veľa ľudí pomáha aj bez toho, aby sa o to podelili na sociálnych sieťach. Možno nešíria dobročinné myšlienky na Instagrame a nerobia dobročinné kampane. Pomáhajú inak – vo svojom súkromí. Každý má svoju cestu a ja to akceptujem. Všeobecne si však myslím, že dobro sa zdieľaním násobí. A často dokáže veľmi inšpirovať aj drobnosť.

Vy svoj Instagram využívate často na prospešné veci. Aj tento rok ste spustili charitatívny adventný kalendár. Ako vznikla táto myšlienka?

Vznikla pred tromi rokmi. Sedeli sme s mojou kamarátkou Zuzkou Záhorovou a Jordanom Nikovom a bavili sme sa o tom, ako využiť Instagram pred Vianocami na niečo, čo môže pomôcť druhým. Vtedy som bola ešte full-time redaktorka, v rámci charity som na Instagrame vždy niečo podporila. Odvtedy mi začali pribúdať návrhy na propagáciu rôznych dobročinných akcií, zbierok a organizácií. Takéto prosby chodili po celý rok, ale v období Vianoc bolo toho ešte viac. Chceli sme tomu dať nejakú ucelenú podobu, a tak vznikol charitatívny adventný kalendár.

V čom spočíva charitatívny adventný kalendár?

Prvý rok som to spravila tak, že som si napísala 24 organizácií a každý deň som jednej prispela. Vyzvala som ľudí, aby to urobili tiež. Výber organizácií som nechala na nich. Ďalší rok som sa rozhodla, že im to uľahčím a  organizácie vyberiem ja. Každý deň som dala na Instagram príbeh, s prelinkom na webstránku, kde môžu prispieť. Tak je to aj tento rok. Môže to uľahčiť živoť ľuďom, ktorí chcú prispieť, ale nevedia kam, nemajú čas si robiť prehľad a podobne.

Malo to lepšie ohlasy, ako keď ste pridávali podobné výzvy počas roka?

Mám pocit, že charitatívny adventný kalendár je lepšia a konzistentná forma pomoci. Podľa analytiky, koľko ľudí klikne na swipe up, to bolo čoraz menej a menej. Vyhradila som si na to preto 24 dní pred Vianocami a počas roka podobné spolupráce „odmietam“. Respektíve im vysvetlím, že sa tomuto venujem v období Vianoc. Zvykli si a chápu to. Je to určite lepšie, ako keď som zdieľala denne niekoľko výziev.

Ja výzvy pridávam počas celého roka. Akurát charitatívny adventný kalendár je decembrový projekt. Mám pocit, že je to konzistentnejšie a efektívnejšie ako každý deň zverejniť do stories štyri výzvy o pomoc. Keď som to robila podľa analytiky, koľko ľudí klikne na swipe up, nebolo to efektívne. Ľudia to preskakovali. Vo vianočnom čase by som bola rada, aby si ľudia zvykli, že u mňa nájdu charitatívny adventný kalendár. Ak majú chuť niekam prispieť a chcú sa inšpirovať. Počas roka zverejňujem všetko ostatné, čo sa mi zdá vhodné. Nedá sa však zverejniť každú prosbu o pomoc, aj keď mi to je občas ľúto.

Máte pocit, že ľudia sú v tomto období štedrejší ako inokedy?

Určite áno. Ten duch Vianoc robí svoje. Aj keď tento rok som bola na vážkach, či charitatívny adventný kalendár robiť. Pre každého bol predsa tento rok náročný, a tak som nevedela, či je vhodné chcieť od ľudí niečo takéto. Ale potom som si povedala, že ma sleduje 200-tisíc ľudí, a keď sa čo i len tridsať z nich rozhodne prispieť, bude to mať zmysel.

Stretli ste sa aj s negatívnymi odozvami?

Bola som pozitívne prekvapená, že aj v takýto náročný rok boli ľudia ochotní a schopní pomáhať. Naozaj som tento rok očakávala aj negatívne odozvy, vzhľadom k tomu, aký rok máme za sebou. Ale nič také sa nestalo.

Na základe čoho ste si vyberali organizácie?

Tento rok je výnimočný tým, že som ich vyberala na základe tipov od mojich sledovateľov. Uprednostňujem také, s ktorými počas roka nespolupracujem, alebo menšie organizácie, ktoré nemajú také PR a mám pocit, že im to môže pomôcť.

Sú každý rok rovnaké?

Každý rok sa snažím nájsť pre charitatívny adventný kalendár iné organizácie. Ale sú aj také, ktoré som vybrala aj viackrát po sebe. Celkom tri. Jednou je Cesta von, pretože projekt Omama je jeden z najlepších charitatívnych počinov, aké som kedy videla. Tiež IPčko, pretože tento rok bol pre duševné zdravie naozaj náročný. Myslím, že majú toho teraz viac ako inokedy a moje zdieľanie im môže pomôcť. Posledným je Občianske združenie Návrat, ktoré sa snaží sprostredkovať adopcie a náhradné rodičovstvo deťom.

Vedia jednotlivé organizácie o tom, že ste si ich vybrali?

Nikdy ich nekontaktujem. Dozvedia sa o tom až vtedy, keď ich označím v príbehu. Zíde sa im každé euro a za každú pomoc, ktorú získajú vďaka mojim sledovateľom, som vďačná.

Máte prehľad o tom, koľko ľudí prispelo organizáciám práve vďaka kalendáru?

Ako som spomínala, jediné čo viem je, koľko ľudí sa z príbehu na Instagrame prekliklo na web organizácie. A to je celkom dosť. Či prispeli, neviem. Možno by sa to dalo od dotyčných organizácií zistiť, ale nechcem ich tým zaťažovať. Občas mi chodia správy od ľudí, že prispeli a pomohol im práve môj charitatívny adventný kalendár. Už len to, že tým azda trošku rozširujem povedomie o danej organizácií má pre mňa zmysel. Možno niekto neprispeje hneď, ale ak raz bude chcieť, môže si spomenúť na jednu z týchto organizácií, ktoré videl u mňa.

Nie je to len o tom, aby ľudia pomáhali počas Vianoc, ale po celý rok. Nemáte niekedy pocit, že tí, ktorí majú málo, sú ochotní pomáhať viac a naopak?

Je to možné. Ja sa stretávam s rôznymi ľuďmi a vždy ma nesmierne dojme ochota pomôcť, najmä v prípadoch, keď niekto sám nemá veľa, ale nájde spôsob, akým prispieť. Niekedy sú to aj maličkosti.

Ak sa jeden od druhého v tomto na Instagrame inšpirujeme, bude to skvelé. Lebo akokoľvek sú v mnohých veciach sociálne siete problematické, rýchlosť, akými sa nimi dajú šíriť dobré myšlienky je úžasná.