Pletenie sietí je len jedna z foriem solidarity, ktorú Slováci prejavili po ruskej invázii na Ukrajinu. Náš sused jej odoláva už štvrtý rok. Špeciálne maskovacie siete, ktoré zachraňujú životy, na východe Slovenska vyrába občianske združenie (OZ) Spletinia. Na pár hodín som ruku k dielu priložila aj ja.
Stojím pred budovou Starej radnice v Košiciach. Zrazu sa otvoria dvere a mňa víta Marián. Síce som si na stránke „ozetka“ pozrela, kde sa dielňa nachádza, radšej som počkala naňho. Chodby, ktorými sme prechádzali, totiž pôsobia ako bludisko. „Tak poďte dnu. Hneď som vedel, že ste to vy, máte fotku na webe vášho časopisu, prečítal som si nejaké vaše články,“ hovorí mi. Táto prvotná interakcia ma milo prekvapila.
Vstupujeme do dielne, kde sa už ráno od desiatej pilne pracuje. Priestory sú otvorené od pondelka do piatka od 10.00 do 19.00 hodiny. Pri sieťach vidím piatich dobrovoľníkov, ktorí pracujú na dvoch z troch sietí. Predtým, ako sa pustím do pletenia, dostanem prehliadku priestorov. Na chodbičke sa nachádzajú valce látky privezené z Ukrajiny, z ktorej sa siete vyrábajú.
Pletením zachraňujú životy
Po pravej strane od vchodu sa nachádza miestnosť, kde sa látka strihá na potrebné rozmery. Po ľavej strane sa nachádza hlavná miestnosť, v ktorej sú tri veľké drevené rámy. Na veľkorozmerových drevených konštrukciách sú natiahnuté rybárske siete, na ktoré sa pripletajú kusy látky. Oproti sieťam sa nachádza kuchynka, kde si môžu dobrovoľníci urobiť čaj alebo kávu.
Občianske združenie Spletinia vzniklo na Slovensku v roku 2023. Ide o skupinu dobrovoľníkov z Ukrajiny a zo Slovenska, ktorí svojou činnosťou podporujú obranu vojensky napadnutej Ukrajiny. Venujú sa pleteniu ochranných maskovacích sietí, šijú špeciálnu bielizeň pre ranených vojakov a civilistov vo frontových nemocniciach, pletú zimné ponožky či čiapky. Okrem toho organizujú aj humanitné zbierky.
Samotné pletenie sietí je jednoduché a zvládne to každý. Jeden dobrovoľník dokáže za hodinu upliesť jeden meter štvorcový siete, ktorý na fronte ochráni jedného človeka. Táto informácia z ich stránky ma zaujala, a preto som si povedala, že ich pletenie si chcem vyskúšať na vlastnej koži.
Siete slúžia na maskovanie stabilizačných bodov blízko frontu, kde sa na prvom mieste rozhoduje o záchrane života a zdravia zranených vojakov. Lekári a zdravotníci sú častým terčom útočných dronov a ostreľovačov, preto je dobré maskovanie zraniteľných priestorov medicínskych jednotiek mimoriadne dôležité.
Ako vzniká maskovacia sieť?
Marián mi ukazuje nastrihané látky rozdelené v poličke podľa farieb a podľa toho, na akú sieť sú určené. Pri poličke ma hneď oslovuje čiperná dôchodkyňa: „Prišli ste pliesť? Ale poďte na túto sieť, lebo tieto sú komplikovanejšie. Pri tejto nemusíte rozmýšľať. Poďte, ja vám to ukážem.“ A tak sa hneď ocitáme pri sieti a staršia dáma ma zaúča pliesť.
Ako prvé je potrebné pozrieť si papier pripnutý na prednej strane konštrukcie. Na ňom je vidno, ako sa daná sieť pletie a ako sa používajú farby. Z vrchnej poličky si berieme plastovú nádobku s nastrihanými látkami v rozmeroch 7 x 5 centimetrov. Tieto obdĺžniky sa strihajú a následne prederavia v jednej tretine pásika.
Sieť, na ktorej som začala pracovať, pozostávala z troch bielych látok a jednej tmavej. Pletie sa diagonálne a každá tretia sa vynecháva. „Je to úplne ľahké, takto si to prevlečiete s dierkou dole a druhý koniec cez ňu prestrčíte a len poriadne zatiahnete,“ vysvetľuje mi. Dôležité je, aby farebná časť látky bola otočená smerom od nás, aby pri použití siete slúžila tak, ako má. Počas pletenia sietí sa používajú špeciálne látky, ktoré odrážajú svetlo dronov.
Môj prvý kontakt so sieťou
Po pár názorných ukážkach nasleduje moja premiéra. „No ako vám to ide, vy ste šikovná, čo ja vám to tu budem vysvetľovať,“ Mária nešetrí chválou, ktorá ma namotivuje. Chvíľu ostane pri mne a vysvetľuje mi, že pásiky musím poriadne zatiahnuť. Nemusím sa báť použiť silu, je potrebné aby to bolo napevno, aby sa pri vetre a prevážaní látky neuvoľnili. Keď zvládam aj poriadne zaťahovať, necháva ma a ide pracovať na inej sieti so zložitejším vzorom. Všímam si, že do dielne neprišla sama, ale spolu so svojím mužom.
Pletiem medzi dvoma ženami. Mladšia z nich má veľmi rýchle tempo, zatiaľ čo staršia pracuje posediačky. Mám pocit, že moja časť sa zväčšuje pomalšie, no bude to tým, že si viackrát pre istotu prekontrolujem postupnosť farieb a vynechávanie nitiek. Popri pletení do dielne prichádza čoraz viac ľudí. O chvíľočku sa dôchodkyňa ku mne vráti a predstaví sa mi ako Mária: „Ak sa niečo chcete opýtať, ja som tu, budeme tu aj zajtra a aj v stredu. Kým sa dovtedy dožijeme.“ Som očarená akčnosťou staršej dôchodkyne. Zisťujem, že na vysokej škole učila právo, a hneď chápem, odkiaľ má ten zápal.
Prvá, no zdanlivo pravidelná návšteva
Miestnosťou sa skôr ozýva ukrajinčina a ja sa v tejto vrave strácam. Keď po nás príde jedna zo žien a ukazuje smerom na kuchynku, vydedukujem, že všetkých dobrovoľníkov zhromažďuje práve tam. V danom čase nás bolo asi 15 a ja som sa do kuchynky ani nedostala. Postávala som vedľa Márie pri dverách. Nataša, zakladateľka celej myšlienky, mala príhovor, počas ktorého mi Mária šepkala pikošky.
Miestnosť so sieťami však neostala prázdna. Marián medzičasom siete prevesoval a na chvíľu sa zastavil pri mne. „Dúfam, že pre vás ako introverta to nie je veľa, taká socializácia. Pre mňa ako introverta je, a tak radšej pracujem,“ prihovára sa mi. Uvedomila som si, že naráža na môj článok, kde sa opisujem ako veľký introvert.
Síce som z Natašinho príhovoru veľa nerozumela, Mária mi prezrádza, že práve Marián je ten, kto túto spoločnosť ľudí zaevidoval ako OZ. Po príhovore zatlieskame a dostávame tortu. Aj keď som na mieste prvýkrát, do aktivít ma zahrnuli ako pravidelných dobrovoľníkov. Dokonca neostávam ani bez torty. Vanilkový dezert dostáva na tanieriku aj Máriin manžel. „Nerozdelíš si na polovicu so mnou? “ pýta sa ho. Bez zaváhania odpovedá: „Nie.“ Nad milou interakciou dôchodcov sa pousmejem.
Pletením sietí vznikla komunita dobrovoľníkov
Pri jedení torty sa dozvedám, že Mária je už na dôchodku a siete chodia pliesť už dlho. Zvykli chodiť každý deň, teraz trikrát do týždňa, keďže už nebývajú v meste, ale v dedine vzdialenej 16 kilometrov. Všimla som si, že Mária ovláda aj kúsok ukrajinčiny, a pýtam sa na to, ako sa to naučila. „Všetko, čo viem, som sa naučila tu, z počutia a rozprávania, ale nemôžem povedať, že viem po ukrajinsky,“ vysvetľuje mi.
Spomína aj na ľudí, ktorí sem zvykli chodiť, ale postihli ich rôzne osudy. Hovorí o panej, ktorá ochorela a už ďalej nedokázala pliesť, alebo o žene, ktorá sa vrátila naspäť na Ukrajinu starať sa o rodičov. Začínam vnímať, že toto miesto nie je len dielňa na výrobu, ale hlavne komunita. Ak príde niekto nový, vždy sa privítajú objatím a vrelým pozdravom. Pomôcť pliesť prišla aj žena so svojím dieťaťom. Marián sa s ním hneď pozdravil a odrazu malého chlapca vozil na kancelárskej stoličke s kolieskami po prázdnej miestnosti.
Po sladkej odmene späť k práci
Po dojedení koláča a umytí riadu sa každý vrátane mňa vrátil naspäť ku sieťam. Spoločnosť mi robí Marián a prezrádza mi, že siete radšej prevesuje ako pletie. Pre neho je to dlhá práca, ktorá si vyžaduje trpezlivosť. Zaujíma ho, ako som sa vlastne o ich projekte dozvedela.
Vtedy som sem prišiel, lebo som chcel vystúpiť z mojej komfortnej zóny. Teraz je toto miesto mojou komfortnou zónou.
Združenie som objavila na Facebooku, kde mi vyskočil príspevok pozývajúci dobrovoľníkov pliesť siete. Najviac ma zaujala fotografia, na ktorej sa nachádzali veľké rámy, pri ktorých stáli ľudia a do sietí zaplietali látku. Chcela som vedieť, čo sa na nej deje. Následne som si otvorila aj ich webový portál, kde majú rozpísanú svoju činnosť.
„Ten web som robil ja. Prvotne to mal byť návrh ako podklad pre niekoho, kto nám tu stránku urobí. Keď to bolo hotové, tak som sa rozhodol, že to tak vlastne môže zostať,“ ozrejmuje Marián. Zároveň zisťujem, že je IT-čkár s prácou z domu.
Pýtam sa ho na to, ako sa k tomu vlastne dostal. „O tomto projekte som sa dozvedel cez článok v denníku Korzár,“ reaguje na moju otázku. Tam sa dočítal, že sem často chodia mamičky s deťmi, a myslel si, že môže pomôcť napríklad tým, že vezme deti do parku, aby ich mamy mohli pracovať na pletení. „Vtedy som sem prišiel, lebo som chcel vystúpiť z mojej komfortnej zóny. Teraz je toto miesto mojou komfortnou zónou,“ tvrdí.
V tom čase nečakal, že bude spravovať ich web alebo registrovať občianske združenie. Vďaka tomu môžu tento rok prvýkrát prijímať 2 % z dane od občanov. Prezrádza mi, že chcel pomôcť, ako vedel. „Aj keď je tu o politických veciach zakázané hovoriť, nesúhlasím s tým, čo sa deje na Ukrajine, a mal som potrebu nejako pomôcť,“ pokračuje.
Začiatkom roku uplietli tisícu sieť
Dozvedám sa, že zvyčajne za mesiac vyhotovia asi 1800 až 1900 m² sieti. Závisí to od toho, či sa siete pletú hustejšie, alebo redšie. Zatiaľ však nemali mesiac, kedy by prekročili 2000 m². Denne to teda vychádza na 100 až 159 m². Spomína na míľnik, ktorý dosiahli 13. januára tohto roku, keď dopravili tisícu sieť na Ukrajinu.
Na mieste som strávila viac než dve hodiny. Počas nich som pracovala na sieti, ktorá sa stihla dopliesť. Videla som aj to, ako sa na drevený rám vešia nová, a bola som pohostená aj tortou. Je špeciálne, ako sa do jednej miestnosti zmestí toľko dobra v čase, keď mimo nej vládne pochmúrna atmosféra a ľudia si dokazujú svoju moc napádaním iných. Z miesta odchádzam s vierou, že ľudská spolupatričnosť vždy zvíťazí.
