Našu univerzitu navštívil bývalý riaditeľ rozviedky SIS a predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov Igor Cibula. Prišiel našim študentom ozrejmiť v čom spočíva spravodajská služba a investigatívna žurnalistika. Na konci celej prednášky sa vyjadril aj k aktuálnym témam – k vražde Kuciaka a Kušnírovej a otrave ruského špióna Skripaľa a jeho dcéry.

 

Ako fungujú spravodajské služby

Igor Cibula začal prednášku hlavnou definíciou spravodajskej služby. Zadefinoval ju ako zámernú ľudskú činnosť, ktorá utajovaným spôsobom získavajú osobné informácie. Následne ozrejmil, že súčasné seriály so špiónskou tematikou len skresľujú skutočnú špiónsku prácu a nejde o žiadnu romantiku, sex ani akčné scény. Taktiež všetky technologické prostriedky vo filmoch sú zväčša len výmysly. Tieto skreslené názory nám dáva spoločnosť a pri tom špionáž spočíva v získavaní a analyzovaní informácií.. Skutočná práca spočíva hlavne v získaní informácií a ich analýza.

Zamestnanci sa poznajú len pod svojimi krycími menami kvôli bezpečnosti.

Na otázku ako fungovali spravodajské služby v minulosti odpovedal „V totalitných režimov sa spravodajské služby často zneužívali.“ Ľudia kvôli takejto minulosti majú množstvo predsudkov voči súčasným spravodajským službám. Nadväzoval na prácu slovenských spravodajských služieb, ktoré majú kapacitu na odpočúvanie všetkých, ale ich analýza je v súčasnej dobe nemožná.

Igor Cibula počas celej prednášky používal množstvo príkladov z terénu aby študentom čo najlepšie vysvetlil všetky definície.

Prekvapivým okamihom prednášky bolo, keď Cibula vyzdvihol ženské analytičky, ktoré sú lepšie ako muži. Je to hlavne tím, že ak žena nevie, tak si to prizná a problém sa rýchlo vyrieši. Na rozdiel od mužov, ktorí si chybu alebo nevedomosť nechcú priznať.

 

Práca agenta

Nasledoval  tvrdením, že najlepší agenti pracujú za peniaze. Až na druhý bod sa dostáva motivácia. Ako príklad použil skutočný prípad amerického agenta FBI Roberta Hansena. Ten trpel ujmou z vedenia, že menej skúsený agent získal lepšiu pracovnú pozíciu ako on. Ponúkol sa preto sovietskej rozviedke KGB, pre ktorú pracoval ako dvojitý agent 9 rokov. Kvôli veľkému úniku informácií FBI začala tušiť únik z vnútorných kruhov. Vďaka dôslednému sledovaniu ho chytili a odsúdili na doživotie.

Počas svojho pôsobenia spomína, že ako agenti nepoužívali svoje skutočné mená. Tento spôsob funguje doteraz. Zamestnanci sa poznajú len pod svojimi krycími menami kvôli bezpečnosti. Taktiež každý agent musí myslieť na svojich informátorov a zabezpečovať si ich dôveryhodnosť.

Aby sa človek mohol stať agentom musí absolvovať veľké množstvo testov.

Investigatívna žurnalistika nie je ľahká

Po krátkej prestávke priblížil investigatívnu žurnalistiku. Tu nám ozrejmil ako samostatnú prácu. Novinár si organizuje, analyzuje a overuje všetko celkom sám. Upozorňoval na dôsledné overovanie zdrojov, pretože zodpovedný je novinár. Investigatívni novinári sú častým cieľom manipulácie zo strany informátorov a ďalších strán.

Počas svojho pôsobenia spomína, že ako agenti nepoužívali svoje skutočné mená. Tento spôsob funguje doteraz.

Neskôr odpovedal na pár otázok, ktoré nás najviac zaujímali . Zaujímavou otázkou bolo aké podmienky musí spĺňať človek aby sa stal agentom. Agent musí perfektne ovládať aspoň jeden cudzí jazyk. Mať široký spoločenský rozhľad a vysokoškolské vzdelanie. Aby sa človek mohol stať agentom musí absolvovať veľké množstvo testov.

„S najväčšou pravdepodobnosťou sa prípad Kuciak nikdy nevyrieši.“

Jednou z posledných otázok bola súčasná kauza vraždy Kuciaka a Kušnírovej, ktorá sa podľa neho už zrejme nevyrieši. Môže sa stať náhoda ako pri viacerých prípadoch a vraha dostanú. Taktiež podporil myslenie slovenskej vlády o nevyhostení ruských diplomatov. Podľa jeho názoru ide len o ekonomické znevýhodnenie rusov a otrava bola namierená proti Rusku. Igor Cibula počas celej prednášky používal množstvo príkladov z terénu aby študentom čo najlepšie vysvetlil všetky definície. Nebál sa vyjadriť na rôzne kauzy a ľudským prístupom nám ozrejmil všetky informácie.

 

Autor: Dominika Petráková

Foto: Lukáš Kala