Detská práca by mala byť celosvetovo ukončená do roku 2025. Stále však existuje 46 krajín, ktoré nemajú žiadne zákony na ochranu detí pred nebezpečnou prácou. 

Okrem klasického MDD „oslavovaného“ 1. júna by sme si mali zapamätať aj dátum 12. jún, kedy je Svetový deň boja proti detskej práci. Tento deň prvýkrát vyhlásila Medzinárodná organizácia práce (ILO) v roku 2002, aby poukázala na vážnu situáciu niektorých detí vo svete.


Tohtoročný Deň detí bude ale iný ako v minulých rokoch – žiadne masové oslavy s veselým programom a hrami uprostred námestia či zábavného parku. Možno práve teraz je ten najlepší čas zamyslieť sa nad významom tohto dňa.

Detská práca spôsobuje ujmu a ohrozenie dieťaťa a je v rozpore s medzinárodným právom a štátnou legislatívou. Zbavuje tak deti možnosti vzdelania alebo im sťažuje školskú dochádzku prácou. Ide teda o činnosti, ktoré robia deti mladšie ako je zákonom stanovený vek na vykonávanie práce.

Deti v nigérijskej škole. Zdroj: unsplash.com/Doug Linstedt

Ani Európa nie je výnimkou

Tento problém sa týka prevažne krajín ako Čína, Kambodža, Afganistan, Pakistan či India, kde sú deti už od veľmi mladého veku využívané ako lacná pracovná sila, vykonávajú ťažké otrocké činnosti.

Na celom svete je zamestnaných približne 218 miliónov detí vo veku od 5 do 17 rokov. Z nich je 152 miliónov obeťami detskej práce a takmer polovica z nich, 73 miliónov, vykonáva nebezpečnú detskú prácu.

Podľa údajov ILO skoro polovica detskej práce (72,1 milióna) sa vykonáva v Afrike, 62,1 milióna v Ázii a Tichomorí, 10,7 milióna v Amerike, 1,2 milióna v Arabských štátoch a 5,5 milióna v Európe a strednej Ázii.

Približne 71 % detskej práce predstavuje práca v poľnohospodárstve. Zahŕňa rybárstvo, lesníctvo, ale i obživu a komerčné poľnohospodárstvo. V službách je približne 17 % detí a zvyšných 12 % sa nachádza v industriálnom sektore vrátane baníctva.

Chytanie rýb v Indii. Zdroj: Unsplash.com/Bidhun BNK

Nigéria, Pakistan, Sýria a Afganistan majú najväčší počet detských pracovníkov. Nepriaznivé štatistiky podporuje fakt, že krajiny sú dlhodobo zasiahnuté vojnovými konfliktmi. Za najhoršie formy detskej práce v týchto oblastiach sú považované pozície ako detskí vojaci, domáci sluhovia pre militantné skupiny a nútení sexuálni otroci.

Otroctvo existuje aj v 21. storočí

Vo svete existuje 46 krajín, ktoré nemajú žiadne zákony na ochranu detí pred nebezpečnou prácou. Medzi  10 najhorších štátov, v ktorých pracuje najväčší počet detí, patrí Bangladéš, Čad, Kongo, Etiópia, India, Libéria, Mjanmarsko, Nigéria, Pakistan a Somálsko.

Chlapec jazdiaci na traktore. Zdroj: pixabay.com/Marcel Gnauk

Najnebezpečnejšou formou súčasného otroctva je takzvané dlhové otroctvo. Spočíva v tom, že v chudobných a nevzdelaných populáciách rozvojových krajín dochádza v dôsledku požičiavania si peňazí k zadlžovaniu celých rodín či viacerých generácií.

V týchto prípadoch musia deti odpracovať dlhy svojich príbuzných. Často nevedia čítať, písať ani počítať, nepoznajú skutočnú výšku ich dlhov, a preto sa stáva, že ich nedokážu nikdy splatiť.

Krása, ktorá ničí životy

Problém sa týka aj módneho a kozmetického priemyslu. Mnohé značky a spoločnosti získavajú svoje suroviny na výrobu produktov z rozvojových krajín, ktorých pôvod môže byť výsledkom detskej práce. Výrobe oblečenia sme sa už venovali v článkoch Fakty o fast fashion a Zisti pravdu o výrobe a transporte oblečenia.

V posledných rokoch sa v odevnom priemysle prevalilo niekoľko káuz využívania detskej práce módnymi značkami. Išlo o známe mená ako Nike, Adidas, H&M, Forever 21, ZARA, Gap, Primark či Victoria’s Secret. Mnohé z nich využívajú detskú prácu dodnes.

Matka kŕmi svoje deti. Zdroj: pexels.com/Quang Nguyen Vinh

Problém predstavuje aj kozmetický priemysel. Trend líčenia sa čoraz viac zvyšuje, no len minimálny počet spotrebiteľov dekoratívnej kozmetiky sa zaujíma, z čoho sa skladajú ich obľúbené produkty a kto zabezpečuje suroviny na ich výrobu.

Veľa produktov na líčenie obsahuje zložku s názvom Mica, prírodný minerál, ktorý sa získava z dolov, kde pracujú najmä deti. Medzi spoločnosti využívajúce Micu vo veľkom patria najmä Procter & Gamble, Coty Inc. a L’Oréal Paris Group, ktoré vlastnia niekoľko svetoznámych značiek, a to napríklad NYX, MAC, Estée Lauder, Clinique, Rimmel London, Maybelline, OPI či Sally Hansen.

Vo videu si môžete pozrieť, ako to vyzerá pri získavaní Micy v Indii.

LUSH je jedna z kozmetických značiek, ktorá je dostupná aj u nás a je transparentná v oblasti získavania surovín. Taktiež využíva namiesto prírodnej Micy syntetickú. Spotrebitelia, ktorí chcú zistiť, akú formu Micy obsahujú ich produkty, by mali medzi zložkami výrobku hľadať názvy Syntetic Mica alebo Syntetic Fluorphlogopite, pričom prírodná Mica je označená ako Mica, Potassium Aluminum Silicate alebo Cl 77019.

Detská práca má vymiznúť do roku 2025

V roku 2019 sa podarilo v Uzbekistane rapídne znížiť nútenú a detskú prácu. Ide konkrétne o prácu v priemysle s bavlnou, kde minulý rok zaznamenali len 102 000 nútených robotníkov, pričom toto číslo je o 40 % nižšie ako v roku 2018.

Nútená práca je úplne neprijateľná a v modernom Uzbekistane nemá žiadne miesto,“ hovorí Tanzila Narbaeva, predsedníčka uzbeckého senátu.

Nasledujúce video zobrazuje snahu o zrušenie detskej práce.

O vyriešenie tohto problému sa zaujíma niekoľko organizácií po celom svete. Najväčším projektom v tejto oblasti je spolupráca Spojených národov a SDG (Sustainable Development Goals) spolu s organizáciou UNICEF a ďalšími partnermi, ktorí sa podieľajú na eliminovaní nútenej práce, detskej práce, moderného otroctva, obchodovania s ľuďmi a podobne.

Svetoví lídri v roku 2015 prijali 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG). V tomto prípade hovoríme o cieli 8.7, ktorý chcú dosiahnuť do roku 2025 a znie: „Prijať okamžité a efektívne opatrenia na odstránenie nútenej práce, ukončiť moderné otroctvo, obchodovanie s ľuďmi a zabezpečiť zákaz a ukončenie najhorších foriem detskej práce, vrátane náboru a využívania detských vojakov a do roku 2025 ukončiť detskú prácu vo všetkých jej formách.