Obrovské požiare, enormné suchá, náhle zmeny a výkyvy počasia. Javy, ktoré sa ignorovať nedajú, aj keď sa o to mnohí snažia. Klimatická zmena je globálny problém, ktorý skôr či neskôr zasiahne všetkých. Zásady eko života by sme si preto mali osvojiť všetci.
Človek nemusí byť dokonale vypracovaný, aby mohol o sebe povedať, že je športovec a miluje pohyb. Svoje obrazy nemusí predávať za veľké sumy a mať výstavy v galériách, aby povedal, že je umelec.
Ani cestovateľom sa nestanete až vtedy, keď precestuje polovicu krajín sveta. Keď sa bavíme o životnom prostredí, súčasná populácia nemusí žiť bez internetu, nakupovania či vôbec nevyužívať auto, a predsa môže byť udržateľná a mať ekologický život.
Byť zodpovedným človekom k životnému prostrediu nemôže ostať iba vecou názoru. Nemalo by ísť o to, či sme za alebo proti. Cieľom nie je byť 100 % eko, ale začať. A nie je to vôbec náročné.
Na jednoduchosť ekologickej formy života poukazuje aj eko aktivista Matej Zámečník, ktorý hovorí,
že aj deti vedia zmeniť svet a vôbec nemusia čakať do dospelosti.
Ide o spôsob myslenia a rozhodovania v každodenných situáciách
K enormnému nárastu emisií prispieva každý z nás. Podľa svetových odborníkov existuje viac ako 95 % pravdepodobnosť, že ľudské činnosti za posledných 50 rokov môžu za ohrievanie našej planéty.
Pri ďalšom zvyšovaní priemernej teploty o 2 až 4 °C už naozaj nepôjde iba o zmeny v ďalekej Kalifornii či Austrálii, ale o nárast hladiny oceánov a topenie ľadovcov, ktoré budeme cítiť všetci na vlastnej koži.
Aby sme dosiahli znižovanie emisií skleníkových plynov, musíme sa zamerať na dve základné oblasti: energetika, do ktorej spadá elektrina, teplo, doprava a priemyselné činnosti a na potravinárstvo. Prechod na obnoviteľné a nízko-uhlíkové zdroje sa zdá byť kľúčovým faktorom v napredovaní. A ako môžeme znížiť emisie z poľnohospodárstva, a teda z potravinárstva? Dáta sa zhodujú, že striedmejšia spotreba mäsa, najmä hovädzieho a mliečnych výrobkov, môže výrazne pomôcť k zníženiu emisií.
Začať je možné už každodenným nákupom. Stačí sa zamyslieť, či naozaj potrebujem všetko, čo mám
v nákupnom košíku. Áno, aj v tom internetovom. Propagátorka ,,zero waste“ prístupu na Slovensku Petra Slezáková motivovala aj mňa premýšľať nad vlastnou spotrebou úplne jednoduchou myšlienkou: „Pamätaj, že každý tvoj dnešný nákup bude zajtrajším odpadom.“ V súčasnosti sa dokonca odhaduje,
že až 1/3 potravín skončí ako odpad.
Začať sa dá aj v obchode
Našťastie, triedenie odpadu je už samozrejmosťou v mnohých domácnostiach. Dobrým zvykom je tiež zužitkovať, a teda „otočiť“ ešte raz použitú vec či obal, a tak eliminovať všetko jednorazové.
Pokiaľ nekupujete kartón mlieka a potraviny pre celú rodinu, na cestu do obchodu zvoľte namiesto auta vlastné nohy. Namiesto skleníkových plynov, spotrebujete radšej vlastnú zásobu energie, ktorá sa nachádza v svaloch a posilnite tak aj svoje zdravie.
V supermarkete naozaj nepotrebujete plastové vrecko na banány či pomaranče, ktoré už vlastný obal majú. Namiesto plastového vrecka zvoľte radšej ekologickejšiu formu, a to sieťky na zeleninu.
Pri budúcom nákupe skúste zablúdiť do uličky s rastlinnými alternatívami jedál. Dnes ich je na trhu veľké množstvo a aj z tofu, cíceru či vegánskeho proteínu je možné vytvoriť naozaj chutné a nutrične bohaté jedlo.

Ženskému oku určite v žiadnom obchode neujde výpredaj oblečenia či drogérie. Zaradiť spiatočku
pri bezhlavom hádzaní do košíka všetkého nepotrebného, je opäť len plusom pre životné prostredie.
Netreba byť ekoterorista a hádať sa s každým, kto klimatickú krízu podceňuje. Lepšie je začať od seba. Možností ako priložiť ruku k dielu, je naozaj neúrekom. Prispieť môže tým, že si dáte deň bez mäsa, auta, či návštevou bezobalového obchodu alebo sekáču namiesto nákupného centra.
Na motivačný začiatok k ekologickejšiemu správaniu odporúčam aj najnovší dokument na Netflixe od Davida Attenborougha A Life On Our Planet. Poďme do toho všetci spolu a urobme z eko životného štýlu cool záležitosť. Treba si uvedomiť, že naša planéta bola vo vesmíre veľmi dlho aj bez nás. Pre svoju existenciu ľudskú rasu naozaj nepotrebuje, my ju však áno.
Kristína Harmaňošová
Študovať na FMK prišla z ďalekého východu - z mestečka Snina. V Atteliéri si cibrí svoju náklonnosť k slovenskému jazyku a v novinárčine. Flegmaticky robí všetko na poslednú chvíľu a pomerne cholericky sa venuje fitness a zdravému životnému štýlu.Súvisiace príspevky
Najčítanejšie posledných 7 dní
-
Podcastt: Čísla ukazujú, že počet prípadov riešených cez mediáciu na Slovensku rastie, hovorí Ján Vi...
-
Feministky = ženy, ktoré nenávidia mužov?
-
Nedocenené seriály na Netflixe, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť
-
Na Slovensku máme stále menej doktorandov, aj keď zarábajú viac ako väčšina pedagógov
-
Fakty o fast fashion: Pri výrobe bavlneného trička sa minie toľko vody, koľko by vystačilo pre jedné...