Eko život nie je voľba. Je to nutnosť

Obrovské požiare, enormné suchá, náhle zmeny a výkyvy počasia. Javy, ktoré sa ignorovať nedajú, aj keď sa o to mnohí snažia. Klimatická zmena je globálny problém, ktorý skôr či neskôr zasiahne všetkých. Zásady eko života by sme si preto mali osvojiť všetci.

Človek nemusí byť dokonale vypracovaný, aby mohol o sebe povedať, že je športovec a miluje pohyb. Svoje obrazy nemusí predávať za veľké sumy a mať výstavy v galériách, aby povedal, že je umelec.
Ani cestovateľom sa nestanete až vtedy, keď precestuje polovicu krajín sveta. Keď sa bavíme o životnom prostredí, súčasná populácia nemusí žiť bez internetu, nakupovania či vôbec nevyužívať auto, a predsa môže byť udržateľná a mať ekologický život.

Byť zodpovedným človekom k životnému prostrediu nemôže ostať iba vecou názoru. Nemalo by ísť o to, či sme za alebo proti. Cieľom nie je byť 100 % eko, ale začať. A nie je to vôbec náročné.
Na jednoduchosť ekologickej formy života poukazuje aj eko aktivista Matej Zámečník, ktorý hovorí,
že aj deti vedia zmeniť svet a vôbec nemusia čakať do dospelosti.

Ide o spôsob myslenia a rozhodovania v každodenných situáciách

K enormnému nárastu emisií prispieva každý z nás. Podľa svetových odborníkov existuje viac ako 95 % pravdepodobnosť, že ľudské činnosti za posledných 50 rokov môžu za ohrievanie našej planéty.
Pri ďalšom zvyšovaní priemernej teploty o 2 až 4 °C už naozaj nepôjde iba o zmeny v ďalekej Kalifornii či Austrálii, ale o nárast hladiny oceánov a topenie ľadovcov, ktoré budeme cítiť všetci na vlastnej koži.

Aby sme dosiahli znižovanie emisií skleníkových plynov, musíme sa zamerať na dve základné oblasti: energetika, do ktorej spadá elektrina, teplo, doprava a priemyselné činnosti a na potravinárstvo. Prechod na obnoviteľné a nízko-uhlíkové zdroje sa zdá byť kľúčovým faktorom v napredovaní. A ako môžeme znížiť emisie z poľnohospodárstva, a teda z potravinárstva? Dáta sa zhodujú, že striedmejšia spotreba mäsa, najmä hovädzieho a mliečnych výrobkov, môže výrazne pomôcť k zníženiu emisií.

Začať je možné už každodenným nákupom. Stačí sa zamyslieť, či  naozaj potrebujem všetko, čo mám
v nákupnom košíku. Áno, aj v tom internetovom. Propagátorka ,,zero waste“ prístupu na Slovensku Petra Slezáková motivovala aj mňa premýšľať nad vlastnou spotrebou úplne jednoduchou myšlienkou:  „Pamätaj, že každý tvoj dnešný nákup bude zajtrajším odpadom.“ V súčasnosti sa dokonca odhaduje,
že až 1/3 potravín skončí ako odpad.

Začať sa dá aj v obchode

Našťastie, triedenie odpadu je už samozrejmosťou v mnohých domácnostiach. Dobrým zvykom je tiež zužitkovať, a teda „otočiť“ ešte raz použitú vec či obal, a tak eliminovať všetko jednorazové.

Pokiaľ nekupujete kartón mlieka a potraviny pre celú rodinu, na cestu do obchodu zvoľte namiesto auta vlastné nohy. Namiesto skleníkových plynov, spotrebujete radšej vlastnú zásobu energie, ktorá sa nachádza v svaloch a posilnite tak aj svoje zdravie.

V supermarkete naozaj nepotrebujete plastové vrecko na banány či pomaranče, ktoré už vlastný obal majú. Namiesto plastového vrecka zvoľte radšej ekologickejšiu formu, a to sieťky na zeleninu.
Pri budúcom nákupe skúste zablúdiť do uličky s rastlinnými alternatívami jedál. Dnes ich je na trhu veľké množstvo a aj z tofu, cíceru či vegánskeho proteínu je možné vytvoriť naozaj chutné a nutrične bohaté jedlo.

Ženskému oku určite v žiadnom obchode neujde výpredaj oblečenia či drogérie. Zaradiť spiatočku
pri bezhlavom hádzaní do košíka všetkého nepotrebného, je opäť len plusom pre životné prostredie.

Netreba byť ekoterorista a hádať sa s každým, kto klimatickú krízu podceňuje. Lepšie je začať od seba. Možností ako priložiť ruku k dielu, je naozaj neúrekom. Prispieť môže tým, že si dáte deň bez mäsa, auta, či návštevou bezobalového obchodu alebo sekáču namiesto nákupného centra.

Na motivačný začiatok k ekologickejšiemu správaniu odporúčam aj najnovší dokument na Netflixe od Davida Attenborougha  A Life On Our Planet. Poďme do toho všetci spolu a urobme z eko životného štýlu cool záležitosť. Treba si uvedomiť, že naša planéta bola vo vesmíre veľmi dlho aj bez nás. Pre svoju existenciu ľudskú rasu naozaj nepotrebuje, my ju však áno.