Koronavírus toho zmenil mnoho, o tom niet žiadnych pochýb. Okrem hospodárskej či finančnej oblasti, o ktorých sa zväčša hovorí v novinách a správach, však zasiahol aj tú umeleckú. Dnes už väčšina podujatí prebieha online, a teda sa možno kultúrne vyžiť aj doma v teplákoch a s čajíkom v ruke (navyše zadarmo). Niekomu to možno vyhovuje – predsa len je to pohodlnejšie a menej časovo náročné. Nájdu sa však aj takí, ktorí by jednoznačne nesúhlasili. Socializácia sa v období vševediaceho internetu ešte ako-tak držala svojho postu, keď sa zrazu objavil COVID-19 a veľmi rýchlo ju zaradil medzi nežiadúce prejavy. No a práve potreba ľudskej interakcie bola jedným z povrazov, ktoré nás ťahali ku kultúrnej scéne. Okrem ozvláštnenia si všedných dní to bola jedinečná atmosféra, ktorá nás toľkých zlákala do divadla, na koncerty či výstavy. Ešte minulý rok som sa s kamarátkou vybrala na nočný koncert nášho huslistu Filipa Jančíka, ktorý sa konal na Bratislavskom hrade. Tmu rozrážali iba reflektory z pódia a najznámejšie filmové skladby. Husacia koža mi naskakovala pri každej melódii a nebolo to preto, že by mi bola zima (hoci je pravda, že sa ochladilo). Skrátka, ten zážitok bol neskutočný a nedokázala som ho porovnať so žiadnym iným koncertom, podobným či úplne odlišným. No a teraz? Áno, možno nemusíme poskakovať či naťahovať krk, aby sme niečo videli. Možno nám neodchádzajú ušné bubienky pri falošnom speve všetkých naokolo ani do nás nevrážajú blázniví podgurážení „tanečníci“. A aj peňazí zvyčajne investovaných do umenia nám ostáva akosi viac. Ale ten davový ošiaľ, ktorý sa nás všetkých na takýchto podujatiach zmocnil a na malú chvíľu spojil do jednej obrovskej rodiny, sa niekde vytratil. Neviem, ako vám, ale mne ten pocit, kedy festivaly spájajú ľudí z rôznych kútov Slovenska, chýba. Divadelné predstavenia, kde ľudia sediaci vo svojom najlepšom oblečení hľadeli v úplnom tichu na pódium ako zhypnotizovaní. Besedy so spisovateľmi či návštevy kín, kde sa zišli ľudia s podobnými záujmami. Takže áno, internet je síce úžasný, no nedokáže nám nahradiť to skutočné – ľudí ani zážitky. Pamätajme na to, keď vírus zmizne a my zase budeme môcť vyraziť do ulíc bez rúška a dezinfekcie vo vačku.
