Jednou z viacerých oblastí, v ktorých Slovensko zaostáva za väčšinou krajín Európskej únie, je oblasť registrovaných partnerstiev homosexuálov. Táto téma sa už dlhšie rieši v mnohých krajinách, avšak nie všade sa homosexuáli môžu tešiť z pozitívneho výsledku.

Celkovo sa rozlišujú tri druhy právnych zväzkov homosexuálnych párov. Prvým je manželstvo, v ktorom sú stanovené rovnaké práva a povinnosti ako pri heterosexuálnom manželstve. Ďalej je to registrované partnerstvo, v ktorom sú práva a povinnosti pre homosexuálov špecificky upravené, no v každej krajine sa líšia. Posledným typom je neregistrované spolužitie, v ktorom práva a povinnosti vznikajú automaticky po určitom čase spolužitia.

V súčasnosti povoľuje registrované partnerstvá 27 krajín sveta, z ktorých sa 17 krajín nachádza v Európe. Ako prvé na svete ich pripustilo ešte v minulom storočí Dánsko, a to v roku 1989. Každá krajina však má rozličné regulácie, ktoré akceptujú registrované partnerstvá. Napriek tomu je každý členský štát Európskej únie povinný umožniť obom partnerom vstup do krajiny a pobyt v nej. Odhliadnuc od Európy, zaujímavým príkladom je Izrael. Tam sú registrované partnerstvá, ktoré boli uzatvorené v inom štáte, uznané, pričom samotný štát tento zväzok neumožňuje.

Od roku 2006 je uzatvorenie registrovaného partnerstva legálne aj u našich susedov v Česku. Štatistika z roku 2012, ktorú zrealizovali matričné úrady, dokazuje, že zväzky opačného pohlavia sú trvácnejšie ako heterosexuálne partnerstvá. Rozvodovosť sa pohybuje na polovičnej úrovni na rozdiel od heterosexuálov.

Na Slovensku predložila návrh zákona o legalizácii zväzku rovnakého pohlavia strana SaS v roku 2008. Najmä pre striktný odpor, ktorý prúdil zo strán KDH a SNS, sa do programového vyhlásenia vlády ani nedostal. Slovensko je spolu s Bulharskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom a Rumunskom jednou zo šiestich krajín Európy, v ktorých tento zväzok nie je povolený.

Homosexuálne páry bojujú za svoje práva na tzv. pride protestoch. Zdroj: unsplash.com

Homosexuáli v histórii

Prvé záznamy o homosexualite pochádzajú už z Mezopotámie a objavili sa v Epose o Gilgamešovi. V starovekom Grécku a Ríme bola homosexualita úplne bežná. Bola dokonca bežnejšia ako heterosexuálny vzťah.

V 4. storočí po Kristovi boli s príchodom kresťanstva homosexuálne partnerstvá zakázané. V minulosti sa ľudia pokúšali o nápravu homosexuality rôznymi nehumánnymi metódami, ako napríklad sťatím hlavy, kastráciou či upálením. Boli však aj pokusy o ,,navrátenie“ do heterosexuálneho stavu, a to najmä lobotómiou, hypnózou, kastráciou či dokonca transplantáciou semenníkov. V nacistických táboroch označovali homosexuálov ružovým trojuholníkom a často sa stávali obeťami lekárskych experimentov.

Až v roku 1990 vyškrtla organizácia WHO homosexualitu z duševných chorôb

Vzťah medzi ženou a ženou je ilegálny v 45 krajinách sveta. Homosexuálny vzťah medzi dvoma mužmi je zakázaný v 72 štátoch. Trest smrti za homosexualitu môžu dostať ľudia v deviatich z nich.

Tradičnú dúhovú vlajku si spájame práve s LGBTIQ komunitou. Viete, čo v skutočnosti symbolizuje? Navrhol ju umelec Gilbert Baker ako symbol ku Gay Pride, hrdému pochodu homosexuálnych mužov.

Pôvodne mala osem pruhov, ktoré sa interpretujú nasledovne: ružový pruh nesie pojem sexualita, červený pruh znamená život, oranžový uzdravenie, žltým pruhom je znázornené takzvané slnečné žiarenie, zelený pruh je znakom prírody, bledomodrý označuje umenie, tmavomodrý pruh značí vyrovnanosť a harmóniu a posledný tmavofialový nesie duchovný význam.