„Počul som, ako mi duša šepla, že chce napísať román.“

Comment

Ste spisovateľ, fotograf, bloger, otec, manžel, vydavateľ, hudobník. Ako to v jednom živote všetko stíhate?Pavel "Hirax" Baričák
(Smiech) Ja to vôbec nestíham! Teraz je toho naozaj veľa. Som taký motor, ktorý nebol štyri týždne vypnutý. Z čítačiek idem k malej Sárke, od malej idem do firmy, tam riešim veci, potom idem na ďalšiu čítačku alebo rovno na celé čítačkové turné. Je toho veľa, ale utiahnem to už iba týždeň a potom sa to celé zastaví. Povedal som si, že rok 2013 bude v znamení rodiny a Equadoru, kde vycestujem do pralesa.

Do povedomia ľudí ste sa dostali hlavne vďaka vašim knižkám. Mnohým ľuďom tieto knihy zmenili životy. Aký je to pre vás pocit, že vaše diela takto ovplyvňujú osudy iných?
Je to vždy na ich rozhodnutí. Mohlo by mi to štekliť ego, ale všetko je to na nich, nie na mne. Nie som žiadny guru ani vodca, nezakladám žiadnu filozofiu, ani žiadny nábožensky smer. To znamená, že všetko musia zmeniť oni. Ak ich moje knihy posúvajú k lepšiemu, tak ma to samozrejme teší, no môžu za to oni.

Píšete aj poéziu. Pochádzajú aj jej verše z vašich skúseností?
Väčšinou áno, to čo zažijem, čo mi kto posunie… Je to podobné ako v románoch.

Poďme trošku na inú tému. Na vašich čítačkách prednášate a rozprávate o láske, mieri, duši a kráse bytia, no na druhej strane sa venujete tvrdej hudbe s vašimi skupinami Lunatic gods či Nothing, kde hráte skutočne tvrdý metal. Nachádza sa medzitým aj harmónia?
Vždy musí existovať protipól váh. Ja som vyrastal ako rocker. Vyšiel som z rockových klubov, z podzemných zafajčených priestorov, preto aj predčítam mladým ľuďom. Viem, akí sú, poznám ich vzťah k alkoholu, drogám a sexu. To znamená, že viem presne aký život žijú, a preto im rozumiem. Malo to tak byť, že som si musel prejsť niečo ako muzikant, aby som skončil ako cestovateľ či spisovateľ a neviem čo bude ďalej.

Celý rozhovor nájdete v novom čísle Atteliéru 05/2012-2013

Lenka Ďurkovičová

Related Posts

Discussion about this post