Slovenská ekonomika trpí koronavírusom. Vláda však všetkým podnikateľom nepomôže

Zamestnávatelia kvôli koronavírusu prepúšťajú, niektorým firmám dokonca hrozí krach. Je pomoc vlády podnikateľom dostačujúca?

Kríza súvisiaca s pandémiou koronavírusu má okrem zdravotných dopadov aj dopady ekonomické. Väčšina krajín sveta vyzýva obyvateľov, aby zostali doma. Zároveň zatvára niektoré obchodné prevádzky a štátne inštitúcie. Trpí svetová aj slovenská ekonomika.

Prvý prípad koronavírusu bol na Slovensku zaznamenaný 6. marca. O tri dni neskôr zrušila vláda Petra Pellegriniho všetky verejné podujatia – spočiatku na dva týždne, neskôr bol tento zákaz rozšírený a platí doteraz. Prevádzku obmedzili úrady, zatvorili sa školy a dotklo sa to aj podnikateľov.

V polovici marca museli zavrieť svoje prevádzky, výnimkou boli potraviny, lekárne, drogérie, čerpacie stanice, novinové stánky, predajne so sortimentom pre zvieratá, veterinárne ambulancie, prevádzky telekomunikačných operátorov či e-shopy. Podmienky sa postupne sprísňovali, zatvorené boli aj reštaurácie a pohostinstvá. Momentálne dostali niektoré typy prevádzok výnimku, väčšina však do odvolania neotvorí.

Marek, majiteľ menšej siete reštaurácií, tvrdí: „Koronakríza jednoznačne ovplyvnila moje podnikanie. Zisky poklesli o 100 %. Som teda na nule,“ a dodáva, „odhlásil som 20 zo 40 dohodárov. Dvoch ľudí z 12, ktorí u mňa pracovali na trvalý pracovný pomer, som musel prepustiť.“

Okrem toho, že znížil počty ľudí, úplne zatvoril aj jednu prevádzku v centre Bratislavy. Dodáva, že začiatok mesiaca bol vynikajúci, teraz si však musel vziať úver na to, aby zvládol vykryť všetky straty.

Koronavírus spôsobuje nulové tržby

Nulu v tržbách hlási aj Adam, majiteľ kaviarne v centre jedného z krajských miest. Keďže všetky takéto prevádzky sú dnes zatvorené, ťažká situácia ho ovplyvnila v maximálnej možnej miere. „Čo sa týka šetrenia, ešte som vo fáze premýšľania, no zrejme budem musieť pracovať viac ja a menej moji brigádnici,“ prezrádza Adam nepopulárnu možnosť, ktorou možno ušetrí po tom, čo kríza prehrmí.

Podobne sú na tom aj iné oblasti života. O svoje príjmy prišli aj samostatne zárobkovo činné osoby v špecifickejších segmentoch trhu, ktorí sa musia postarať len o seba. „Prišiel som o príjmy úplne. Zo dňa na deň sa zastavilo a zrušilo všetko,“ prezrádza Kamil, ktorý sa okrem písania textov živí aj občasným moderovaním.

Mal viacero ponúk na najbližšie mesiace, napokon je však bez nových zákaziek. Aj on, tak ako mnohí živnostníci v podobnej situácii, musí platiť odvody aj napriek tomu, že jeho zárobky sa rovnajú nule.

Príspevky nepomôžu všetkým podnikateľom

Koncom marca predstavila vláda niekoľko krokov, ktoré majú podporiť podnikateľov, firmy, SZČO a zamestnancov. Práve pri výpadku príjmov by mohla pomoc vlády podnikateľom zabrániť krachu tých, ktorí museli zavrieť svoje prevádzky.

Štát preplatí 80 % platu zamestnancom firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté. „Preplatenie 80 % využijem, ale odvody za zamestnancov musím platiť aj tak,“ hovorí Marek, majiteľ siete reštaurácií. Aktuálne opatrenia aspoň sčasti využije aj Adam, ktorý vlastní kaviareň: „Určite využijem už schválenú možnosť odkladu odvodov pre živnostníkov a ak sa naskytne v budúcnosti možnosť čerpať nejaký príspevok, určite sa prihlásim.“

O čosi komplikovanejšie to majú živnostníci, ktorí si platia odvody sami za seba, no ich príjmy sú z mesiaca na mesiac rôzne. Niektorí sa sťažujú na zložité podmienky. „Nevyužijem to. Tie podmienky nie sú dobre nastavené. Aby to mohol človek využiť, nesmie prestať podnikať, nemôže mať dlhy na odvodoch. Navyše, pri „umelcoch“ je ťažké dokazovať, že človek prišiel o príjmy,“ hovorí Kamil.

Bývalý minister financií kritizuje opatrenia vlády

Jedným z problémov opatrení môže byť absencia možnosti kontroly ich čerpania, a to, že prídu neskoro. Kritizuje ich aj bývalý minister financií Ivan Mikloš: „Minister Krajniak odhadol počet podpôr na 800-tisíc u zamestnancov a 200-tisíc u SZČO. Pôjde o nepredstaviteľný nárast objemu žiadostí, a teda sa dá predpokladať, že prvé peniaze sa k mnohým dostanú až koncom apríla, respektíve v priebehu mája a možno aj neskôr.“

Mikloš na svojom Facebooku  ešte dodal: „To pre mnohých živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí nemajú vytvorené rezervy, ako aj pre ľudí, ktorí žijú z ruky do úst, môže byť neskoro.“ Kvôli vysokému počtu žiadostí sa navyše obáva nedôslednej kontroly a nízkej miery objektivity pri ich posudzovaní. „Výsledkom nebude vyššia objektívnosť a adresnosť, ale len dlhé prieťahy,“ píše bývalý minister.

Podobne je na tom aj Marek, ktorého prevádzky sídlia v nákupných centrách: „U jedného z majiteľov som sa stretol s ústretovosťou, dohodli sme sa na znížení nájmu o 80 až 90 %. Dvaja sa k mojej žiadosti ešte nevyjadrili.“

Na takéto kroky sa však nemôžu spoľahnúť všetci. Nádejou pre ostatných môžu byť ďalšie plánované opatrenia. Otázkou je, kedy prídu a komu presne pomôžu. Zatiaľ nie je jasné, o čo pôjde, keďže tieto opatrenia sú predmetom pripravovaných rokovaní.