Trnavský útulok sídli na okraji mesta na Orešianskej ulici 1. Miesto je útočiskom pre desiatky psov s ťažkým príbehom. Útulok im síce nemôže dať teplo domova, no poskytuje im istotu a nádej na lepšie zajtrajšky.

Po 50 kilometrovom úseku dobre známych slovenských ciest prechádzam okolo informačnej tabule s nápisom Trnava. V tom momente ma prepadol zvláštny pocit. Opísal by som ho asi ako kombináciu ľútosti voči štvornohým chlpáčom a nervozity z toho, čo ma čaká.

Za železničným priecestím vidím po pravej strane modernú budovu zvieracej kliniky. Útulok sa nachádza priamo za ňou. Zvuk kosačky mi napovedá, že pracovníci útulku neodpočívajú ani v nedeľu. Po chvíli státia pri vstupnej bráne ma prenikavým štekotom vítajú dva psíky menšieho vzrastu. Hneď za nimi prichádza vedúca útulku a púšťa ma do areálu.

Plachého psíka menom Babo odchytili vyčerpaného pri Váhu neďaleko Serede. Zdroj: Lukáš Bahnik

Trnavský útulok začali stavať vo februári 2004. V tomto roku ho aj zaviedli do prevádzky a útulok začal postupne preberať prvých psíkov. Dovtedy boli umiestňovaní na skládke odpadu. Počas takmer 20-tich rokov existencie útulku sa v ňom vystriedalo nespočetné množstvo psov. Aktuálne ich je tu okolo 40. Celková kapacita miest nedosahuje ani 60 kotercov, mnohé z nich sú navyše v dezolátnom stave a nedajú sa využiť.

Slovensko ako množiteľská veľmoc

Mladé a nekonfliktné psi sa v útulku spravidla veľmi dlho nezdržia. Práve o takýto druh majú potenciálni majitelia najväčší záujem. V útulku teda ostávajú psy, ktoré sú staré, agresívne alebo majú problém s ľuďmi či s ostatnými psami.

Psy bez domova sú na Slovensku dlhoročným problémom. Nálepky „množiteľská veľmoc psov“ sme sa nezbavili dodnes a podľa všetkého tomu ani tak skoro nebude. Najväčšími odberateľmi slovenských šteniat sú krajiny ako Belgicko, Nemecko, Španielsko či Portugalsko. Mnohé z nich majú sfalšované doklady a pre množiteľov predstavujú jednoduchý spôsob ako získať peniaze. O ich zdravie a potreby sa príliš nestarajú, podstatný je pre nich zisk.

Psy v množiarňach často zomierajú v katastrofálnych podmienkach.

Počas jarných a jesenných mesiacov trnavský útulok zaznamenáva najviac prípadov vyhodených psov. Je to najmä preto, lebo v tomto období je najviac vrhov. Ak sa množiteľom šteňatá nepodarí predať, často končia v katastrofálnych podmienkach a neraz aj uhynú. V tom lepšom prípade skončia v útulku. Ďalšími častými dôvodmi sú úmrtie majiteľa, ťažká životná situácia, ktorá neumožňuje rodine sa o psa ďalej postarať, či ľahostajnosť. Útulok by ale mal byť vždy až tou poslednou voľbou.

Aj keď je v útulkoch relatívne veľa psov, vedúca trnavského útulku vidí istý pokles oproti minulosti: „Už to nie je také, ako to bývalo kedysi. Voľakedy nám pribúdalo 30 až 40 psov mesačne. Za posledných päť rokov pozorujem, že psov pribúda menej, aj keď v uplynulom polroku sa to opäť začalo zvyšovať.“  

Mnohé psy po príchode do útulku potrebujú zdravotné ošetrenie či operácie. Pred Vianocami museli riešiť komplikovanú zlomeninu, ktoré malo jedno zo siedmich šteniat pitbulla, ktoré niekto vyhodil na ulicu. Tieto služby ale vôbec nie sú lacnou záležitosťou.

Väčšina psov prežila neľahký život

Za neprestajného brechotu psov prechádzame areálom útulku, ktorý je rozdelený na dve časti. Jedna slúži ako karanténna zóna, kde sa tiež sa v nej nachádzajú psy menšieho vzrastu a bojazliví jedinci. Druhá časť je domovom pre veľkých psov.

Niektorého z nich som chcel vziať na prechádzku, ale keďže správanie voči neznámym ľudom u mnohých z nich nie je veľmi dobré, z bezpečnostných dôvodov ich verejnosť nesmie venčiť. V rámci útulku však majú dostatočný priestor na výbeh.   

Prechádzame od jedného koterca k druhému a pri pohľade na zronené tváre štvornohých chlpáčov, ktorí kedysi cítili teplo domova, mi v hlave napadá len jedna otázka: Čo za človeka dokáže vyhodiť na ulicu tvora, ktorý nám dáva čistú lásku?

Tomík v útulku prežil takmer celý svoj život. Zdroj: Lukáš Bahník

Zastavujeme sa pri koterci, na ktorom visí tabuľka s menom Tomík. Je to desaťročný kríženec stredného vzrastu. V útulku prežil osem rokov. Pred nejakým časom ho adoptovali, no žiaľ, majiteľ ho vrátil naspäť do útulku. Keďže má zdravotné problémy, pomerne vysoký vek a neznesie žiadnu manipuláciu so sebou, je pravdepodobné, že už nemá šancu na umiestnenie do novej rodiny.

Pri adopcii psa útulok berie do úvahy viaceré faktory. Pes musí ísť do vhodnejších podmienok ako má v útulku, nesmie byť celý deň zatvorený v klietke, už vôbec nie na reťazi. Záujemca o adopciu musí tiež zaplatiť adopčný poplatok, čo môže niektorých ľudí prekvapiť. Treba si ale uvedomiť, že trnavský útulok je nezisková organizácia, ktorá musí platiť za veterinárne služby, očkovania či sterilizácie. Za samotného psíka sa neplatí, poplatok uhrádza iba časť nákladov za veterinárne služby.

Financie predstavujú veľký problém

Podpora útulkov je zo strany štátu veľmi slabá. Môže sa zdať, že sú mu úplne ukradnuté. „Starostlivosť o opustené, túlavé a týrané zvieratá zákon jednoznačne zveruje do rúk štátu a obciam. V tomto zmysle tak ide o prenesený výkon štátnej správy na útulky, ktoré suplujú úlohu a povinnosti štátu, no ich práca a náklady nie sú nijakým spôsobom kompenzované ani neexistuje riadny finančný systém pomoci zo strany štátu,“ uviedla iniciatíva Zvierací ombudsman.

Rezort Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tvrdí, že na dofinancovanie útulkov nemá v súčasnosti kompetencie ani peniaze. Útulky si teda musia hľadať vlastné zdroje financovania. Ide predovšetkým o dary, výzvy na sociálnych sieťach či sponzoring.

Pomoc Trnavčanov je pre útulok otázkou prežitia.

Podľa združenia Sloboda zvierat majú ministerstvo a obce zabezpečiť zriadenie a prevádzku útulkov a karanténnych staníc. Mnohé obce ale nemajú záujem zriaďovať útulky ani sa nijakým spôsobom podieľať na ich prevádzke. Samosprávy a ministerstvá by mali v súčinnosti s občianskymi združeniami vyčleniť peniaze aj na realizáciu plošných kastračných programov pre psy a mačky. Bez minimálnej finančnej spoluúčasti štátu a samospráv to však nejde.

Trnavskému útulku finančne pomáha mesto Trnava. „Táto suma je ale nedostačujúca, pretože pokrýva iba tretinu nákladov na chod útulku. Sme však vďační aj za túto sumu, pretože v niektorých mestách určite nedostávajú ani len to,“ dodáva vedúca útulku. Hlavným zdrojom financií sú dve percentá z daní, ktoré útulku poskytujú ľudia. Nebyť tejto pomoci, útulok by neprežil.

Pomôcť môže každý

Okrem toho sú v útulku radi aj za ochotu ľudí, ktorí vždy prinesú deky, piškóty alebo čistiace prostriedky. Aktívni sú tiež v zbierkach pre psíkov, ktorí potrebujú urgentnú a finančne náročnú starostlivosť. Útulok na svojej stránke zverejňuje výzvy s prosbami o pomoc. Každý, kto má záujem prispieť do zbierok alebo darovať potrebný materiál, môže sledovať tieto výzvy na webe organizácie.

Väčšina psov na mňa reagovalo hlasným a prísnym štekaním. Boli tu ale aj takí, ktorí pôsobili placho, až vystrašene. Pocit ľútosti sa vo mne pri každom jednom koterci násobil. Vravím si, že keby som mohol, vezmem si ich všetkých. Našťastie im pracovníci útulku dávajú lásku a starostlivosť, ktorú by na ulici nikdy nedostali.

Psy majú v útulku miesto na výbeh. Zdroj: Lukáš Bahník

Ak vás táto téma zaujala, pozrite si pravidelnú reláciu s názvom Bezbúdovci, ktorú vysiela Mestská televízia Trnava. Účinkujú v nej rôzne známe osobnosti, ktoré bez nároku na honorár predstavujú divákom psíkov z útulku a ponúkajú im rôzne zaujímavé informácie zo života štvornohých chlpáčov.