Pandémia si vyžiadala obetovanie spoločenského života, čo spôsobilo najväčšiu ujmu mladým ľuďom najmä po ich psychickej stránke. Ich mládežnícky život plný radosti sa rozpadol ako domček z kariet.

Všetci sme ostali izolovaní od svojich rodín a blízkych, nemôžeme si len tak po práci posedieť s dobrými priateľmi na káve alebo zájsť do našej obľúbenej reštaurácie na obed. Toto všetko sme v priebehu krátkeho času stratili a už rok bojujeme so samotou.

Izolovanie sa od tohto všetkého je najväčšou výzvou najmä pre mladých ľudí. Mládež zjavne znáša oveľa horšie súčasnú pandemickú situáciu než dospelí ľudia. Ich psychika sa počas pandémie výrazne pohoršila.


Hovorí nám o tom aj najnovší výskum Univerzity Komenského, ktorý ukazuje až dvojnásobný nárast depresie a úzkosti oproti roku 2018.  Až 72 % študentov v prieskume uvádza mierne alebo výrazne zhoršenie ich psychiky. Depresiu pociťuje až 34,3 % študentov a pocit úzkosti prežíva až 20,1 % mladých ľudí.

Ako ukazujú tieto čísla, pandémia a s ňou spôsobený pocit osamelosti ohrozujú duševné zdravie mládeže. Mladí sa uzatvárajú do seba, pretože nemajú kontakt so svetom. Veď predsa online svet nikdy nenahradí pravý kontakt s ľuďmi, ktorých máme radi. I keď si poniektorí myslia, že byť neustále iba v online priestore mladým vyhovuje, nie je to tak. Veď predsa všetko má svoje hranice.

Ukrátená generácia?

Mnohí si myslia a aj tvrdia, že mladý človek má byť silný a zvládnuť všetko. No opak je pravdou, pretože situácie prežívajú intenzívnejšie. Je to obdobie človeka, kedy potrebujeme byť s priateľmi a zabávať sa s nimi.

Avšak pandémia núti mladých ostávať doma medzi štyrmi stenami. Učitelia a spolužiaci sú zamenení za notebook, nastáva problém sústredenia a prichádza stres. Zhoršuje sa kvalita spánku, zvyšuje sa pocit samoty a smútku. Väčšina z nich sa tieto problémy snaží riešiť alkoholom, čo situáciu ešte viac zhoršuje.

Aj toto by mal byť dôkaz toho, že predsudky voči mladej generácii nie sú správne. Duševné zdravie mládeže by sa nemalo brať na ľahkú váhu, pretože o pár mesiacov už môže byť neskoro na záchranu. Každý z nás má právo cítiť sa zle, najmä v dobe, akú práve teraz zažívame. Mladosť má byť obdobím, kedy začíname žiť, kedy sa snažíme spoznávať a radovať sa zo všetkého. No táto generácia je o tieto zážitky ukrátená a namiesto radosti prežíva chvíle plné úzkosti a depresie.

Rok je predsa dlhá doba a takéto náročné situácie zanechajú aj na mladej duši rany, ktoré sa liečia omnoho ťažšie než tie fyzické. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, či budeme mládež len kritizovať alebo sa aj pokúsime pochopiť ich problémy a pocity. Mladých ľudí by sme nemali hádzať do jedného vreca, každý je určitým spôsobom jedinečná osobnosť.

Žiadna pozornosť a riešenie

Riešením by síce mali byť rôzne linky pomoci, no tie za posledný rok zažili masívny nárast, čo zapríčinilo aj nárast počtu psychológov. Veľa mladých, ktorí sa na tieto linky obrátia, sa svojej pomoci nedočkajú, pretože tento rapídny nárast zapríčinil vyťaženosť liniek.

Samozrejme úmrtnosť a hospitalizovaní pacienti sú dôležité a vážne témy. Tým pádom sa im dostáva aj toľko pozornosti. No psychické zdravie (aj mládeže) je už od nepamäti v úzadí, a práve v tomto čase by sme sa mali zamyslieť a začať sa tejto téme venovať viac.

I keď máme rôzne štúdie o zhoršenom psychickom stave mladých, téma nijak extra nerezonuje. Jednoducho sa v médiách stratí. No to neznamená, že tento problém naozaj zmizne. Ani samotná vláda nevenuje pozornosť tejto problematike, pritom sa témy pandémie veľmi blízko dotýka.

Nevieme odhadnúť ako dlho bude situácia s pandémiou trvať, no vieme, že mladí už jednoducho izoláciu nezvládajú. Táto nedostatočná pozornosť voči ich duševnému zdraviu môže spôsobiť naozaj závažné komplikácie a aj tak je ich vyriešenie v nedohľadne.

 

Študenti Fakulty masmediálnej komunikácie zorganizovali 10. marca event Duša moja, ktorý otvoril diskusiu duševného zdravia mladých ľudí. Celý záznam z diskusie nájdete na tomto odkaze.