Mladí ľudia, ktorí chcú pracovať vo svete médií, sa často ocitnú v neustálom príleve informácií, ktoré si vyžadujú ich pozornosť a reakcie. Ako sa v tomto dynamickom prostredí orientovať a zároveň si zachovať mentálnu pohodu?
Pavel Bielik, vedúci športového oddelenia Denníka N, pozná každodenné strasti novinárskej profesie. ,,Informácií je nesmierne veľa a je dôležité ich triediť, prehodnocovať a vyberať tie kľúčové. Je to výzva a jednoduché riešenie asi neexistuje,” opisuje Pavel. Prax a cit pre výber relevantných tém je podľa neho kľúčová. Keďže mnohé témy rýchlo starnú, menej skúsení novinári čelia v práci dileme, čo spracovať.
Taktiež hovorí, že problémom je, ak si žurnalisti, ktorí začnú pracovať pre bulvárne médiá, prenesú svoje zvyklosti do serióznej žurnalistiky. Práve v tomto type médií sa nekladie dôraz na kvalitu, ale prevládajú skôr špekulácie a „drby“. Bielik Radí, aby mladí čítali kvalitné domáce a zahraničné weby, ktoré naučia postupne rozlišovať hodnotné zdroje informácií. ,,Vždy si položte otázku, či je téma zaujímavá, prečo je zaujímavá a čo nové ňou prinesiete,“ dodáva.
Príznaky informačného preťaženia zahŕňajú pretrvávajúce napätie, úzkosť, frustráciu, či dokonca neschopnosť absorbovať ďalšie informácie.
Vo svojej rutine poukazuje na pravidelný pohyb a plánovanie: ,,Športujem vonku, bez ohľadu na ročné obdobie. Pomáha mi to udržať rovnováhu a znižovať stres. Rovnako plánujem aj každodenné úlohy, aby som minimalizoval chaos.”
Keď sa hlava preplní
Prirodzený dôsledok dnešnej digitálnej doby vykresľuje školská psychologička Ema Benka: „Sme neustále pripojení, notifikácie nás lákajú každých pár minút a mozog nikdy nemá skutočný pokoj.“ Informačné preťaženie sa môže prejaviť rôzne – niekto sa cíti unavený, iný zasa nervózny alebo pod tlakom, čoho výsledkom môže byť až vyhorenie.
„Príznaky informačného preťaženia zahŕňajú pretrvávajúce napätie, úzkosť, frustráciu, či dokonca neschopnosť absorbovať ďalšie informácie,“ uvádza psychologička. Odporúča tieto stavy neignorovať, pretože môžu viesť k vážnym psychickým problémom. Za podstatné považuje naučiť sa včas rozpoznať príznaky a pracovať na ich eliminácií.
Študentom radí, aby si udržovali zdravý životný štýl, a tak mali schopnosť všímavosti, uvedomenia si svojich pocitov a myšlienok. Taktiež upozorňuje budúcich novinárov, aby si našli rovnováhu medzi pracovným, študijným a osobným životom. Relaxačné techniky, humor, tvorivá práca, koníčky a iné veci, z ktorých máme radosť, sú tiež dobrým pomocníkom.
Negativita prevyšuje dobro
Cambrige English Dictionary definuje informačné preťaženie ako situáciu, v ktorej dostávate príliš veľa informácií naraz a nedokážete o nich jasne premýšľať. Podľa prieskumu realizovaného spoločnosťou GlobeScan 78 % ľudí v 31 krajinách a oblastiach verí, že svet sa mení príliš rýchlo, aby sa s tým zvládli vyrovnať. Výsledkom je pocit úzkosti.
Výskum publikovaný v PLOS One poukazuje na fakt, že v titulkoch sa objavuje stále viac zlých správ ako kedykoľvek predtým. Analýza 23 miliónov titulkov zo 47 spravodajských zdrojov v USA zistila, že počet negatívnych titulkov sa od roku 2000 zvýšil a pribudli správy o hneve, znechutení, strachu a smútku.
86 % ľudí tvrdí, že správy čerpáme prostredníctvom smartfónu, počítača alebo tabletu.
Pravdepodobnejšie človek klikne na správu s negatívnym podtónom ako na neutrálnu či pozitívnu informáciu. Záporné správy sa šíria rýchlejšie s väčším počtom ľudí, ktorí ich zdieľajú. Podľa výskumu publikovaného v časopise Nature sa tiež stanú rýchlejšie virálnymi.
Dôvodom tohto všetkého je kognitívny proces nazývaný „attentional bias“ (sklon k zameraniu sa na niečo – pozn. redaktorky). Negatívne správy aktivujú ľudskú reakciu na hrozbu a spôsobujú, že pozornosť a energia sa venuje do niečoho, čo inštinkty považujú za nebezpečné alebo čo si vyžaduje rýchlu reakciu.
Je toho veľa a je to prístupné
Ďalším faktorom preťaženia je prevaha spravodajských informácií – pribúdanie kanálov, platforiem a zdrojov. Správy možno získať rôznymi spôsobmi, pričom podľa prieskumu Pew Research Center 86 % ľudí tvrdí, že správy čerpáme prostredníctvom smartfónu, počítača alebo tabletu.
Každý z času na čas zažije informačné preťaženie, najmä keď sa púšťa do niečoho nového
Jedným z problémov týchto zdrojov je ich prístupnosť a okamžitosť. Na rozdiel od minulosti, kedy bol prístup k správam limitovaný, dnes na nás informácie číhajú kedykoľvek a kdekoľvek či po ceste do práce, v škole, pri varení a podobne.
Ako sa z toho nezblázniť?
V prvom rade si treba stanoviť hranice a korigovať príjem informácií. Existujú rôzne aplikácie, ktoré upozornia pri presiahnutí nastaveného časového limitu na kľúčových platformách. Podľa Harvard Business Review každý z času na čas zažije informačné preťaženie, najmä keď sa púšťa do niečoho nového. Aby ho človek zvládol, musí pracovať s dvomi vecami: so sebou a so svojím mozgom.
Pri spozorovaní príznakov, ako sú bolesť hlavy, únava, frustrácia alebo zmeny nálady, ich netreba ignorovať ani prepadať panike. Namiesto toho je lepšie si uvedomiť: „Som v novej situácii a mám sa veľa čo učiť. Je v poriadku cítiť sa takto.“
Táto forma uistenia samého seba pomáha normalizovať skúsenosť a uľahčuje zvládanie emócií. Práve emócie sú prirodzeným signálom pre lepšie pochopenie seba a svojich hodnôt. Pri informačnom preťažení môžu naznačiť, čo presne zahlcuje myseľ a ako na to najlepšie reagovať.
Ďalším pomocníkom, ktorý odporúča školská psychologička Ema Benka, je čas strávený s priateľmi a rodinou. Mať niekoľko dobrých priateľov je spojené so všetkými druhmi pohody a duševného zdravia. Budovať vzťahy a zamerať sa na pomoc druhým je dobrá náhrada za „scrollovanie“, ktorá poskytne aj pozitívny pocit naplnenia.
Preťaženie je možné vyvážiť aj konaním nezištnej činnosti – prispievať do komunity či zapájať sa do dobrovoľníctva svojím talentom, schopnosťami a činnosťami s pozitívnym prínosom.
