Naratív, že medvede na Slovensku sú premnožené sa stal politickou mantrou vlády. Vedecké štúdie ani monitoring to však nepotvrdzujú. „Väčší problém než medvede je spôsob, akým sú o nich podávané informácie,“ vysvetľuje dlhoročný odborník na veľké šelmy.
Michal Haring sa 17 rokov venuje problematike spolužitia medveďa s človekom. V minulosti pracoval pre Zásahový tím Sever a Tatranský národný park. Z obidvoch inštitúcií sa rozhodol odísť. Mal pocit, že odbornosť v nich ustupuje politickým záujmom a populizmu.
V článku sa dočítate:
- Ako sa zmenila situácia v národných parkoch
- Prečo stále pribúda počet medvedích útokov na človeka
- Ako sa dá pred nimi účinne chrániť v lese
- Čo spôsobuje rozsiahly problém na Poľane
- Ako poľovníci lákajú medvede
- Prečo štát nedokáže riešiť problémové jedince
V minulosti ste pôsobili ako vedúci v Zásahovom tíme Sever pre medveďa hnedého. Z pozície ste odišli po tom, čo sa na usmrtenie medveďa použili klasické a nie uspávacie zbrane. Ako sa práca zásahového tímu zmenila od čias, keď ste z neho odišli?
Zmeny sa začali prejavovať ešte počas môjho pôsobenia v zásahovom tíme. Ako jeho vedúci som sledoval, že smerovanie organizácie sa postupne odkláňa od odborne založeného prístupu. Štátna ochrana prírody SR (ŠOPSR) sa začala názorovo stavať proti medveďom a čoraz častejšie sa používali strelné zbrane. Odborné riešenia, ako odchyt problémových jedincov v intraviláne či použitie narkotizačných zbraní, ustupovali bokom. Keďže som s takýmto smerovaním nesúhlasil, rozhodol som sa z vlastnej iniciatívy odísť a prijal som pozíciu v Tatranskom národnom parku (TANAP).
Pripodobnili by ste skúsenosť, ktorú máte so zásahového tímu s tou, ktorou ste zažili v TANAP-e?
Povedal by som, že áno aj nie. Spoločným menovateľom bolo, že som z oboch inštitúcií odchádzal z vlastného rozhodnutia. V oboch prípadoch som mal veľmi silný pocit, že odbornosť ustupuje politickým záujmom a populizmu. Vedecké poznatky, skúsenosti či odborné postupy nemali v rozhodovaní dostatočný priestor, čo považujem za zásadný problém.
Aká je súčasná situácia v TANAP-e rok a pol po vašom odchode?
Nemám pocit, že by sa situácia zlepšila, skôr naopak. Skúsení strážcovia a odborní pracovníci z práce odišli alebo ich prepustili. Moja dôvera v odbornú úroveň tejto inštitúcie je momentálne veľmi nízka. Odráža sa to aj v rozhodnutiach, ktoré robí. K zabíjaniu medveďov dochádza aj na území národného parku, čo je zásadný problém. TANAP sa stal nástrojom politických záujmov, najmä štátneho tajomníka Filipa Kuffu.
Aká je situácia v iných národných parkoch?
Podobný trend vidíme aj v ďalších národných parkoch. Bezprostredne po voľbách v roku 2023 prišlo k masívnym čistkám. Riaditeľov s dlhoročnými skúsenosťami nahradili ľudia bez odbornej praxe, ale s politickým zázemím. Prepúšťanie pokračovalo aj na nižších pozíciách, od zoológov po strážcov. Odvetvie prichádza o množstvo kvalitných odborníkov.
V rozhovore pre Denník N ste tiež spomenuli, že možno odídete pracovať s medveďmi do zahraničia. Naďalej však pôsobíte na Slovensku. Prečo ste sa rozhodli ostať?
Stále mám niekoľko zahraničných ponúk. Vnímam to tak, že ak môžem pomôcť zlepšeniu spolužitia človeka a medveďa, nezáleží na tom, v ktorej krajine to je. Po diskusiách s kolegami som sa ale rozhodol zostať doma, pretože Slovensko je dnes v ťažkej situácii. Považujem za dôležité tu zostať a bojovať za demokratické princípy a našu prírodu.
Zranený medveď je ešte oveľa nebezpečnejší pre svoje okolie.
Aktuálne sa venujem dvom oblastiam. Som doktorandom na Univerzite Komenského v Bratislave a zároveň pôsobím v iniciatíve My sme les (občianska iniciatíva, ktorá sa usiluje zastaviť devastáciu národných parkov a vzácnych lesov – pozn. red.).
Čomu sa v rámci iniciatívy venujete ako odborník na veľké šelmy?
Zameriavam sa najmä na spolužitie človeka a medveďa, keďže ide o najdiskutovanejšiu tému v oblasti veľkých šeliem na Slovensku. Robím osvetu, vzdelávanie, komunikáciu s verejnosťou a médiami, terénnu prácu, kontrolu vnadísk a krmovísk, prácu s mapovými podkladmi a pomáham aj pri spracovaní legislatívnych tém. Napriek špecializácii je pracovný záber pomerne široký.
Médiá sú aktuálne presýtené problematikou stretu medveďa a človeka. Myslíte si, že medvede sú taký problém, ako to politici a médiá vykresľujú?
Nemyslím si zďaleka, že je to taký veľký problém. Problém je skôr v tom, že medveď je zaujímavá téma a politici zistili, že z tejto témy sa dajú „vytĺcť politické body“. A túto tému uchopili veľmi populisticky. Je to ukážkový príklad morálnej paniky. Téma sa neúmerne nafukuje a pracuje sa so strachom verejnosti. Väčší problém než medvede je spôsob, akým sú o nich podávané informácie.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba tvrdí, že medvede sú premnožené, no vedecké štúdie tvrdia opak. Aká je teda pravda?
O premnožení nemožno hovoriť. Politici tento výraz používajú často, no chýbajú k tomu dáta. Vedecké štúdie ani monitoring tomu nezodpovedajú. Napriek tomu sa tento naratív stal politickou mantrou. Politici používajú výrazy ako: „Medvede sú premnožené. Pomôžeme vám situáciu vyriešiť.“ Momentálne vidíme, že sa im to veľmi nedarí.
K 22. októbru evidujeme na Slovensku úbytok viac ako 200 jedincov medveďa hnedého. Z toho 180 medveďov zastrelil zásahový tím a poľovníci. Súvisí to s povolením envirorezortu na odstrel 350 medveďov. Ako sa takýto zásah prejaví na sociálnej štruktúre populácie?
Až časom zistíme dôsledky, no riziká zostávajú značné. Dôležitý nie je len počet medveďov, ale aj tzv. efektívna veľkosť populácie, teda koľko jedincov reálne prenáša gény do ďalších generácií. Najnovšie štúdie uvádzajú hodnotu 266 jedincov. Neodborné zásahy môžu populáciu oslabiť, zvýšiť jej zraniteľnosť voči vonkajším vplyvom a spôsobiť jej dlhodobý pokles. Preto musia byť zásahy založené na dátach a vedeckých postupoch.
Napriek veľkému úbytku populácie medveďa tento rok počet útokov na človeka neklesol, ba naopak, stúpol na historické maximum. Ako si to vysvetľujete?
Kľúčové je, kde k útokom dochádza. Takmer vždy to je v prirodzenom prostredí medveďov. Masívne zabíjanie medveďov sa na počte útokov nijako pozitívne neprejavilo. Vidíme však iný trend: od pandémie COVID-19 navštevuje prírodu oveľa viac ľudí, často mimo značených trás. To spôsobuje väčší tlak na prírodu aj šelmy.
Ale čo je najpodstatnejšie, ako štát a vláda sme zaspali v edukácii a osvete. Ľudia na Slovensku majú o medveďoch veľmi málo informácií. Z médií sa dozvedajú, že sú vraj premnožené, potom že útočia a podobne. Nevedia ako sa správne správať v prírode, kedy majú ísť na túru a ako si ju majú naplánovať. Ale hlavne netušia, že vstupujú na územie s výskytom medveďa hnedého. Ak dodržia správne zásady, jednoducho minimalizujú riziko stretu s medveďom. Tieto informácie sú dnes už bežne dostupné na viacerých webových portáloch.
Momentálne sme svedkami stavu, kedy štát a vláda veľmi nechcú, aby boli ľudia edukovanejší o medveďoch. Potom môžu obyvateľom priniesť populistické riešenie v podobe masívneho odstrelu a občania im tento krok ľahšie odobria.
Nedávno došlo k útoku medveďa na zamestnancov Správy Národného parku Veľká Fatra, ktorí sa bránili streľbou. Postupovali podľa vás správne?
Ak boli bezprostredne ohrození a zbraň bola ich jediným prostriedkom obrany, nedá sa povedať, že konali nesprávne. Vo všeobecnosti však používanie zbraní v lese vysoko neodporúčam. Je nezodpovedné, že štátny tajomník Filip Kuffa ľuďom radí nosiť si zbrane do lesa. Viac zbraní znamená viac rizík pre ľudí aj pre zvieratá. Správne trafiť medveďa v stresovej situácii je extrémne náročné. Zranený medveď je ešte oveľa nebezpečnejší pre svoje okolie.
Ako inak sa dá chrániť v lese?
Poznáme oveľa efektívnejšiu obranu proti medveďovi. A tou sú medvedie spreje. Existujú štúdie z USA, ktoré to potvrdzujú a osobne mám „vysprejovaných“ niekoľko kusov týchto sprejov priamo v teréne. Fungujú výborne a nezrania ani človeka, ani medveďa iba ho účinne odplašia.
Pred nedávnom som pozerala seriál Lebo medveď, ktorý sa zameral na oblasť Poľany a problém s medveďmi v tomto regióne. Je problém s medveďmi na Poľane najvypuklejší?
Poľana je špecifická. Ide o uzavretý priestor s vyššou hustotou medveďov a obmedzenými možnosťami migrácie. Ďalším problémom je intenzívne prikrmovanie zveri. Poľana je zároveň aj druhý najväčší poľovný revír na Slovensku, v ktorom sa dlhodobo výrazne prikrmuje. To má samozrejme vplyv aj na medvede v tejto oblasti.
Štát vlastne postavil medveďa na úroveň zemetrasenia alebo teroristického útoku.
Situáciu zhoršujú aj opustené lazy, ktoré dnes zarastajú. Ľudia z nich poodchádzali do dedín a miest. Zver ich využíva ako prirodzené koridory a dostáva sa bližšie k obydliam. Na Poľane je ešte jeden vypuklý problém, a to je vyhadzovanie živočíšnych zvyškov v blízkosti obydlí. V niektorých prípadoch si ľudia sami priťahujú medvede do blízkosti ľudí.
Prečo podľa vás štát nedokáže systémovo riešiť problémové jedince?
Dôvodom sú neodborné personálne rozhodnutia v ŠOP SR aj v zásahovom tíme. Tím dnes rieši prakticky len odstrely, hoci jeho primárnou úlohou má byť práca s jedincami so zmeneným správaním a prevencia konfliktov.
Preventívne opatrenia dnes úplne zanedbávajú. Od zabezpečovania kontajnerov po ochranu hospodárskych zvierat, včelstiev, ovocných sadov či vzdelávanie verejnosti. Ak sa Ministerstvo životného prostredia sústredí len na masívne zabíjanie medveďov, nemôže to fungovať.
Niektorí poľovníci medvede lákajú na ovocie k vnadiskám, kde ich následne strieľajú. Sledujete tieto prípady a dá sa proti nim nejako zasiahnuť?
Tieto prípady sledujeme, nie je to však len ovocie, ale aj kukurica. Ide o veľmi silné lákadlo pre medvede. Dokonca sme v rámci iniciatívy My sme les spustili nahlasovanie podozrivých krmovísk a vnadísk. Ľudia odfotia a popíšu nájdené krmovisko alebo vnadisko a my tieto prípady následne riešime. Tieto krmoviská a vnadiská bývajú často aj v blízkosti obcí a menia potravné návyky a priestorovú aktivitu medveďov.
Dokonca sme zaznamenali aj prípady, kedy poľovné združenie požiadalo Ministerstvo životného prostredia o odstrel medveďa vo svojom poľovnom revíri, v ktorom následne vznikajú tzv. buffer zóny (uzavreté oblasti – pozn. red.). Do blízkosti alebo priamo do tých zón sa medvede nalákajú potravou a následne zastrelia. Ide o veľmi nebezpečnú prax.
V minulosti bolo vnadísk menej. Prečo ich poľovníci začali vo väčšej miere zakladať aj v blízkosti obcí?
Jedným z dôvodov je africký mor ošípaných (AMO) a pri jeho riešení môžu poľovníci používať aj zakázané spôsoby lovu, vrátane intenzívneho vnadenia. Problémom je, že mnohé vnadiská chýbajú v centrálnej mape a často obsahujú potravu, ktorá tam absolútne nepatrí. Od kukurice cez zvyšky zvierat až po potraviny v plastových obaloch.
Tieto vnadiská sa často nachádzajú nie len v blízkosti ľudských sídiel a obcí, ale aj v blízkosti turistických trás a cyklotrás. Takýmto nezodpovedným správaním sa lákajú šelmy alebo napríklad aj diviaky bližšie k turistickej infraštruktúre a môže dôjsť ku konfliktným situáciám.
Reagujú poľovníci na upozornenia a odstraňujú takéto vnadiská?
Niekedy áno. Niekedy nie. Pomohla však zmena zákona. V okresoch s mimoriadnou situáciou je vnadenie zakázané. Na území, kde sa vláda rozhodne, že sú nejaké problémy s medveďmi, môžu po novom vyhlásiť mimoriadnu situáciu na základe Zákona o ochrane prírody a krajiny či Zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Štát vlastne postavil medveďa na úroveň zemetrasenia alebo teroristického útoku. Je to absurdné.
Takéto prípady riešime s poľovníkmi, Slovenskou inšpekciou životného prostredia aj okresnými úradmi. Niekde sa to dá vyriešiť upozornením, v iných prípadoch je potrebné zapojiť ďalšie inštitúcie.
Mohli by ste odporučiť literatúru, podcast alebo film, ktorý podľa vás najlepšie približuje život medveďov?
Keby mal niekto záujem čítať, tak odporúčam Medvěd. Dějiny padlého krále. Je to pohľad na kultúrnu a historickú symboliku medveďa v Európe kde nebol kráľ zvierat lev, ale medveď.
Z dokumentov by som odporučil dva najnovšie. Sú veľmi zaujímavé, čo sa týka medveďov, ale aj prírody v Karpatoch. Prvý je od Zuzany Piussi Hlas lesa. Celý dokument je veľmi hlboký a trošku temný výlet do slovenskej prírody a toho, čo sa v nej aktuálne deje. A potom je tu štvordielny dokument Život v Karpatoch. Za jeho vznikom stojí filmová produkcia Arolla Film. Tento tím vytvoril fantastický štvordielny dokument. Aj v týchto dokumentoch sa ľudia dozvedia niečo zo života medveďa.
A ešte tu mám na záver „self-promo“. Pre sociálne média a YouTube sme vytvorili 30-dielny miniseriál o medveďoch. Volá sa Šelmár. Sú tam diely, kde osobne vysvetľujem ľuďom základné fakty o medveďoch, útokoch, ako sa používajú medvedie spreje, niečo o včelstvách, ovocných sadoch a veľa iných užitočných informácií.
Michal Haring
Je odborníkom na veľké šelmy. V minulosti zastával pozíciu vedúceho Zásahového tímu Sever pre medveďa hnedého a pracoval v Tatranskom národnom parku ako zoológ na výskumnej stanici. V súčasnosti pracuje v iniciatíve My sme les a študuje ako doktorand sociológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Na sociálnych médiách vytvoril vzdelávací obsah o medveďoch pod názvom Šelmár.
