Čím skôr študenti nazbierajú skúsenosti, tým lepšie sa uplatnia po škole, hovorí absolvent Takáč. UCM dosahuje v nezamestnanosti po štúdiu lepšie výsledky než je priemer slovenských verejných vysokých škôl. Aké príbehy sa skrývajú za dátami?
Samotné uplatnenie absolventov sa naprieč fakultami líši. Kým v prípade zdravotníckych odborov je zamestnanosť takmer istá, smery ako masmediálna komunikácia alebo biotechnológie ponúkajú širšie a menej predvídateľné spektrum možností. Výber fakulty však nie je všetko. Dôležitý je aj osobný prístup študentov, ich angažovanosť počas štúdia a schopnosť hľadať príležitosti.
Z každých 100 absolventov UCM sú nezamestnaní takmer dvaja – presný údaj predstavuje 1,71 %. Všeobecná miera nezamestnanosti absolventov verejných vysokých škôl na Slovensku je pritom 2,01 %, z čoho vyplýva, že univerzita si vedie relatívne dobre. To ale neznamená, že bývalí študenti pracujú práve vo svojom odbore.
Človek z FMK sa môže uplatniť prakticky kdekoľvek, všade potrebujú kreatívcov, expertov na komunikáciu, sociálne médiá a pod.
Mnohí z nich sa zamestnajú v úplne inej oblasti, niektorí odchádzajú do zahraničia, ďalší podnikajú alebo sa zamestnajú ako samostatne zárobkovo činné osoby.Tieto formy zamestnania sa do oficiálnych štatistík nezamestnanosti často nedostanú – buď kvôli legislatívnej definícii nezamestnaného alebo preto, že sa daná osoba do evidencie úradu práce ani nezapíše. Detailné štatistiky o profesijnom uplatnení po škole zatiaľ chýbajú.
FMK vs. úrad práce
Od prodekana pre rozvoj a komunikáciu Petra Murára sme získali konkrétnu štatistiku, koľko absolventov Fakulty masmediálnej komunikácie (FMK) je evidovaných na úrade práce. Za roky 2022, 2023 a 2024 je evidovaných dokopy 29 absolventov FMK bez zamestnania.
Hovorí však, že fakulta je k týmto číslam skôr rezervovaná: „Faktom je, že človek z FMK sa môže uplatniť prakticky kdekoľvek, všade potrebujú kreatívcov, expertov na komunikáciu, sociálne médiá a pod.“ Murár zároveň upozorňuje, že fakulta nemá dosah na metodiku vyhodnocovania týchto dát a v niektorých prípadoch je ťažké určiť, či absolvent pracuje v odbore alebo mimo neho.
Chýba prax?
Naprieč fakultami sa mnohí študenti zhodujú, že im chýba viac praktických predmetov alebo by privítali viac možností na získanie reálnych skúseností počas štúdia. „Veľa by mi dalo, keby bolo viac praktických výstupov počas semestra. Jeden projekt za semester je málo,“ hodnotí Michal Kačka, ktorý sa dnes živí videotvorbou.
Na obranu fakúlt treba povedať, že vysoké školy sú viazané akreditačnými štandardmi, ktoré im prikazujú zahrnúť do študijných programov aj určitý počet teoretických predmetov. Akreditáciu udeľuje Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) a bez splnenia presne stanovených kritérií, vrátane pokrytia základných teoretických vedomostí v odbore, by program nemohol existovať. Aj preto môže štúdium v niektorých odboroch pôsobiť viac akademicky než prakticky.
Vyváženie medzi teóriou a praxou však zostáva výzvou, na ktorú študenti aj absolventi často upozorňujú. Dominika Čarnogurská aj Michal Takáč sa zhodujú, že kľúčové je využívať možnosti mimoškolskej praxe, stáží a dobrovoľných projektov, ktoré univerzita ponúka.
Aká je reakcia vedenia?
Podľa vyjadrenia prodekanky pre kvalitu, akreditáciu a doktorandské štúdium Dáši Franić, fakulta pri tvorbe študijných plánov vychádza z požiadaviek študijného odboru. Študijný plán musí obsahovať teoretické aj praktické predmety, aby študent získal univerzitné vzdelanie. „Nejde o praktický kurz, ale o akademický študijný program,“ zdôrazňuje Franić. Väčšia orientácia na prax je typická skôr pre profesijne orientované programy.
Viac než „kde pracuješ“ je dnes dôležité aj „ako a prečo práve tam“.
Dodáva však, že za posledné obdobie sa praktický rozmer výučby výrazne posilnil. Vzniklo veľa nových povinných, povinne voliteľných a výberových predmetov, ktoré vedú odborníci z praxe. Študenti sa môžu zapojiť do projektov ako je napríklad „Safari“ (projekt, ktorý pomáha študentom MARK, KOMU a TEDI možnosť nahliadnuť do zákulisia slovenských a globálnych firiem či agentúr – pozn. red.), pracovať v kabinetoch, využívať možnosti nového Kreatívneho centra Skladová, alebo sa zúčastniť workshopov a ďalších aktivít.
Aj externé štúdium, napriek svojim limitom, sa snaží prepájať teoretické poznatky s praxou tak, aby si študenti rozvíjali nielen vedomosti, ale aj praktické kompetencie.
Rôznorodosť uplatnenia
Prípad Ondreja Machoviča z fakulty fyzioterapie ukazuje úplne inú situáciu. On aj jeho spolužiaci sa uplatnili v odbore bez problémov. „V zdravotníckych odboroch sa uplatnenie nájde, ale ocenil by som viac kurzov priamo zakomponovaných do výučby. Možnosť vyskúšať si niektoré techniky by bola na nezaplatenie,“ hovorí.
Naopak, absolvent biotechnológie Štefan Pintér dnes pracuje v chemickej kontrole atómovej elektrárne. Školu síce nepovažuje za priameho pripravovateľa na svoju pozíciu, ale uznáva, že mu dala dôležité základy: „Väčšina mojich spolužiakov mala po škole problém zamestnať sa v odbore. Niektorí odišli do zahraničia, iní pracujú mimo vedu.“
Podobné skúsenosti má aj Zuzana Šebová: „Dávala som 100 %, ale do odboru som sa napriek snahe nedostala. Momentálne v rámci neho nepracujem, no verím, že cenné skúsenosti zúročím neskôr.“
Hľadanie práce po škole
Dĺžka hľadania práce po ukončení štúdia sa medzi absolventmi výrazne líši. Ondrej Machovič si založil ambulanciu prakticky ihneď, zatiaľ čo Martin Soviš hľadal trvalé zamestnanie od mája do januára a popritom si privyrábal brigádami. Zuzana Šebová po ukončení magisterského stupňa absolvovala stáž a až po niekoľkých mesiacoch hľadania našla pracovné miesto mimo odbor.
„Keby som vedela, že hľadanie práce bude trvať dlhšie, začala by som ju hľadať hneď po návrate zo stáže,“ priznáva Šebová. Podobnú skúsenosť opisuje aj Martin: „Možno som mal začať s hľadaním praxe a budovaním kontaktov skôr. Ale nakoniec som spokojný s cestou, ktorú som prešiel.“
Naopak, Michal Takáč sa zamestnal ešte počas štúdia, čo považuje za kľúčové. „Začal by som s hľadaním praxe určite oveľa skôr. Čím skôr študenti nazbierajú skúsenosti, tým lepšie sa uplatnia po škole.“
Reflexia štúdia očami absolventov
Absolventi sa zamýšľajú aj nad tým, čo by počas štúdia spravili inak. „Viac by som sa venovala mimoškolskej praxi a vzdelávaniu mimo školy,“ hovorí Dominika Čarnogurská, ktorá dnes vedie vlastné fotoštúdio.
Na trhu práce sa uplatňujú najmä tí, ktorí majú silnejšie predpoklady, napríklad pracovné skúsenosti či kvalitné zručnosti už počas školy.
Michal Kačka vidí najväčšiu hodnotu v budovaní reálnych projektov popri škole. „Nerobil by som prácu, ktorá nesúvisí s tým, čo ma baví. Aj keby som začínal od nuly, radšej by som to robil hneď správnym smerom.“
Štefan Pintér upozorňuje, že začínajúci absolventi by mali byť skromní a pripravení budovať si kariéru postupne: „Mnohí chcú hneď veľké peniaze za malé skúsenosti. Na začiatku je však dôležitá práca na sebe a trpezlivosť.“
Michal Takáč, dnes vedúci digitálneho predaja v Bauer Media Slovakia, navrhuje systém dlhodobých stáží. „Študenti by získali skúsenosti, firmy pomoc a škola prestíž, že vie vychovať ľudí priamo do praxe.“
Univerzity čoraz častejšie upravujú svoje študijné programy, nielen pre akreditáciu, ale aj kvôli reálnym požiadavkám trhu. Tento trend by mohol znamenať, že budúce generácie absolventov budú na štart kariéry pripravené ešte lepšie.
Realita trhu
Hoci miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v roku 2024 historické minimum 5,3 %, situácia mladých absolventov zostáva komplexná. Podľa údajov Štatistického úradu SR tvorili takmer 36 % všetkých nezamestnaných osoby, ktoré ešte nikdy nepracovali – vrátane čerstvých absolventov vysokých škôl.
Zaujímavé je, že nezamestnanosť síce klesá, no dlhodobo nezamestnaní (12+ mesiacov bez práce) stále tvoria až dve tretiny všetkých nezamestnaných. Na trhu práce sa uplatňujú najmä tí, ktorí majú silnejšie predpoklady, napríklad pracovné skúsenosti či kvalitné zručnosti už počas školy.
Dáta síce hovoria o počte nezamestnaných, ale neprezradia, koľko absolventov reálne pracuje vo svojom odbore. A práve na túto medzeru v dátach často upozorňujú aj samotní študenti a pedagógovia. Napriek tomu, že si UCM v štatistikách vedie dobre, samotné čísla nestačia. Viac než „kde pracuješ“ je dnes dôležité aj „ako a prečo práve tam“. Rôznorodé skúsenosti absolventov ukazujú, že každý príbeh je jedinečný, a že na úspešné uplatnenie nestačí len titul, ale aj osobný záujem, skúsenosti a systémová podpora.
