Umelá inteligencia sa stáva bežnou súčasťou študentského života. Prodekan pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Peter Murár vysvetľuje, aké príležitosti a riziká prináša jej používanie, a ako študenti a pedagógovia môžu využiť jej potenciál efektívne, no stále eticky.
Umelá inteligencia zásadne mení spôsob, akým študenti vyhľadávajú informácie, píšu práce a učia sa. Jazykové nástroje ako ChatGPT sa stali bežnou súčasťou študijného procesu. S výhodami však prinášajú aj otázky o etike, originalite a celkovom hodnotení vedomostí študentov. Akademické prostredie, vrátane našej univerzity, stojí pred výzvou, ako ju možno zmysluplne integrovať do výučby bez oslabenia kritického myslenia študentov.
V rozhovore sa dočítate:
- ako vníma vstup umelej inteligencie do akademického prostredia,
- v ktorých prípadoch je podľa neho jej používanie študentmi legitímne,
- aký vplyv môže mať na kritické myslenie a samostatnosť študentov,
- prečo sú ústne obhajoby a diskusia dôležitejšie než detekčné nástroje používania AI,
- či by sa mohla v budúcnosťi zmeniť podoba záverečných prác na našej fakulte.
Ako vnímate vstup umelej inteligencie do akademického prostredia?
Som technologický optimista, no uvedomujem si aj možné riziká. AI vnímam ako veľkú príležitosť, ktorá môže zásadne zmeniť spôsob práce na vysokých školách. Pred rokom 2022 bola pre väčšinu ľudí abstraktným pojmom a spájali si ju skôr s marketingovými trendmi.
S nástupom ChatGPT sa situácia zmenila. Umelá inteligencia dostala konkrétne kontúry a bežný používateľ si už vie predstaviť, čo dokáže.
Napríklad pri vývoji webových aplikácií už nemusíme riešiť každý technický detail. V decembri som pracoval na interaktívnej aplikácii, ktorú by som za normálnych okolností nevedel tak rýchlo a dobre nakódovať s mojimi limitovanými znalosťami JavaScriptu.
AI mi umožnila sústrediť sa na obsah, dizajn a funkcie, pričom samotné kódovanie zvládol ChatGPT. To je presne príklad, ako mení spôsob, akým dokážeme učiť a tvoriť. Posúva nás k rolám tvorcov, režisérov a editorov.
Môže študentom pomôcť pri učení sa bez porušenia etiky?
Záleží na okolnostiach. Pri brainstromingu (pozn. red. tvorbe nápadov) dokáže výrazne pomôcť. Napríklad pri úlohách, v ktorých majú študenti navrhnúť 10 riešení určitého problému, môžu využiť ChatGPT a následne ich analyzovať a ďalej rozvíjať.
Pri tvorbe webových stránok môžu nechať umelú inteligenciu nakódovať ich prototyp, ale obsah, stratégie a koncept musia určiť sami. AI tak slúži ako nástroj, ktorý zrýchľuje prácu, ale stále vyžaduje kritické myslenie a rozhodovanie.
Oslabuje AI kritické myslenie študentov?
Ťažko na to odpovedať jednoznačne. Na jednej strane môže umelá inteligencia kritické myslenie posilňovať. Pri jej používaní je totiž nevyhnutné premýšľať nad tým, ako formulovať zadanie, aby sme získali relevantnú odpoveď, či hodnotiť kvalitu výstupov, ktoré nám ponúka.
Na druhej strane to automaticky znamená, že každý používateľ umelej inteligencie bude ostražitý. Časť ľudí môže výstupy umelej inteligencie prijímať bez hlbšieho zamyslenia. Pri dlhodobom preberaní odpovedí formou “copy-paste” (pozn. red. prebratie textu bez úpravy) a ich vydávaní za vlastné názory existuje riziko oslabenia kritického myslenia.
Zároveň je dôležité si uvedomiť, že človek vždy definuje cieľ a zámer. Umelá inteligencia slúži len ako nástroj, ktorý pomáha s ich realizáciou.
Čo znamená jej rýchly vývoj pre vzdelávanie?
Pokrok v oblasti umelej inteligencie je mimoriadne rýchly. Knihám trvalo približne 400 rokov, kým si našli 100 miliónov čitateľov. Rozhlas dosiahol rovnaký počet poslucháčov za 30 rokov, Facebook za 4,5 roka a ChatGPT približne len za dva mesiace.
Takýto vývoj zásadne mení nielen tempo, ale aj očakávania od samotného vzdelávania. Učitelia v priebehu niekoľkých rokov stratili pozíciu, ktorá ich označovala za jediný zdroj vysvetľovania a informácií. Dnes ju dokáže plniť aj umelá inteligencia, a často lepšie a rýchlejšie.
Pedagógovia si preto čoraz častejšie kladú otázku, aká by mala byť ich nová úloha, a akú pridanú hodnotu môžu študentom priniesť v prostredí, kde majú informácie neustále k dispozícii.
Môže zmeniť podobu záverečných prác?
Môže, no situácia nie je čierno-biela. Všetko závisí od toho, čo od záverečných prác očakávame. Ak majú overovať schopnosť študenta pracovať s témou do hĺbky, treba priznať, že umelá inteligencia dnes dokáže výrazne pomôcť v mnohých prípadoch, najmä pri rešerši a čoraz viac aj analýze.
Ak diplomovú prácu chápeme ako test samostatnosti študenta, v tomto bode jej využívanie naráža na svoje limity. Pedagógovia sa potom často nezaoberajú ani tak kvalitou práce, ale skôr jej autenticitou, čo býva veľmi frustrujúce. Aj preto sa čoraz viac diskutuje o alternatívach, ako sú portfólia, ústne obhajoby či praktické projekty.
Záverečné práce však nie sú prežitkom. V mnohých odboroch majú stále svoje opodstatnenie, najmä preto, že rozvíjajú písomné a analytické myslenie.
Umelá inteligencia môže byť užitočným nástrojom, no premýšľať za študenta nedokáže.
Plošné rušenie záverečných prác preto nepovažujem za správne riešenie. Zároveň však vzniká tlak zamyslieť sa nad tým, ako vytvárať nové príležitosti týkajúce sa rozvoju odborného písania a argumentácie, keďže práve tieto zručnosti môžu vplyvom AI postupne slabnúť.
Ako sa dá spoľahlivo rozpoznať text vytvorený umelou inteligenciou?
Momentálne existujú nástroje na detekciu textov vytvorených umelou inteligenciou a využívajú ich pedagógovia aj študenti. S jej rastúcou kvalitou je však čoraz ťažšie spoľahlivo určiť, čo napísal človek a čo vzniklo s jej pomocou. Myslím, že v blízkej budúcnosti to bez technologickej podpory už asi nedokážeme jednoznačne odhaľovať.
Pôvod textu vytvoreného pomocou AI je však len posledným článkom celého reťazca. Oveľa skôr vstupujú do hry otázky spoľahlivosti a etiky. Výstupy umelej inteligencie nemusia byť vždy presné, môžu byť zjednodušené alebo vytrhnuté z kontextu. Zároveň je veľký rozdiel medzi tým, ak ju študent využije na štylistickú úpravu textu alebo jej zadá tvorbu obsahu vrátane zdrojov, ktoré nemusia byť skutočné.
Aj preto samotná detekcia pôvodu textu nie je vždy najpodstatnejším problémom. S rozvojom umelej inteligencie bude narastať tlak na to, aby študent obsahu svojej práce skutočne rozumel, vedel ho vysvetliť a obhájiť svoje závery. Práve táto schopnosť bude čoraz dôležitejšia než hľadanie technických dôkazov o tom, kto text napísal.
Mali by študenti priznávať jej použitie?
Transparentnosť je dôležitá. Ak AI používajú na preklad, štylistiku alebo revíziu, mali by to uviesť. Ešte stále sa na vysokých školách hľadá presná forma, ako to spraviť férovo a jednoznačne. Diskusia ukázala, že rôzni pedagógovia majú rôzny prah citlivosti k jej využívaniu, preto je dôležité nájsť jednotný prístup.
Pomáha ústna obhajoba overiť autenticitu práce?
Ústna obhajoba je efektívnejšia než akýkoľvek detektor AI. Keď študent vie, o čom hovorí, je vidieť, že rozumie téme. Mechanicky preštylizovaný text umelou inteligenciou odhalí skúsený pedagóg veľmi rýchlo. Teda zatiaľ.
Preto je vhodné ústnym obhajobám venovať viac času. Ideálne až trištvrte hodiny na študenta, aby sa podrobne preskúmala jeho znalosť. Adekvátne náročná obhajoba spojená s diskusiou predstavuje tému, ktorou by sa mala systematicky zaoberať každá univerzita.
Objavili sa prípady využívania AI na štátniciach?
Na našej fakulte sa objavili podozrenia, že študenti využili umelú inteligenciu neeticky. Rieši sa to prostredníctvom disciplinárnej komisie, kde sa koná seriózne konanie s pedagógmi a študentmi.
Zisťuje sa, čo sa vlastne stalo, ako a prečo k tomu došlo, a na základe toho sa vyvodia príslušné závery. Očakáva sa, že takýchto prípadov bude čoraz viac pribúdať, pretože AI je prirodzenou súčasťou života študentov.
Je etické ju využívať napríklad na štylistické úpravy, preklady alebo vyhľadávanie literatúry?
Použitie umelej inteligencie na preklady alebo úpravu štylistiky vnímam úplne legitímne. Napríklad, ak študent má originálnu myšlienku, ale jeho angličtina nestačí na publikovanie, môže mu text preložiť alebo upraviť tak, aby bol jasný a profesionálny.
Ja osobne AI využívam najmä na posúdenie kvality rukopisu. Pomáha mi identifikovať miesta, ktoré si ešte vyžadujú pozornosť, pretože po niekoľkých dňoch intenzívneho písania autor často stráca potrebný odstup. Umelá inteligencia dokáže upozorniť na nerovnomernú pozornosť venovanú jednotlivým témam, ako aj argumenty, ktoré nepôsobia dostatočne rozpracovane alebo presvedčivo.
Kto ju nezvládne používať, bude hendikepovaný.
V tomto zmysle ju vnímam ako nástroj spätnej väzby, nie ako náhradu vlastného myslenia. Pomáha udržať text konzistentný a zrozumiteľný, no zodpovednosť za obsah, argumentáciu a závery zostáva vždy na autorovi.
Prečo je jej využívanie kľúčovou zručnosťou budúcnosti?
Umelá inteligencia mení trh práce podobne ako v minulosti počítače. Či už v marketingu, tvorbe obsahu alebo pri vývoji digitálnych hier.
Napríklad dnes sa učíme strihať video v Premieri, no o pár rokov bude normálne nahrávať surový materiál a AI navrhne zostrih, ktorý len doladíme podľa svojich požiadaviek. Veľmi výrazne teda zasiahne do väčšiny kreatívnych profesií, stáva sa „must-have“ nástrojom.
PhDr. Peter Murár, PhD.
Na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pôsobí od roku 2002. Momentálne zastáva funkciu prodekana pre rozvoj a komunikáciu. Vo svojej odbornej a pedagogickej činnosti sa zameriava na online marketing, používateľskú skúsenosť (UX), design thinking a využitie umelej inteligencie vo vzdelávaní a v marketingovej komunikácií. Dlhodobo prepája akademické prostredie s praxou prostredníctvom spolupráce s firmami, hosťujúcich prednášok a ďalších rozvojových aktivít. V minulosti pôsobil ako UX dizajnér, social media manažér vo WebSupporte a web manažér v Slovenskom skautingu.
Estimated reading time: 9 minút
