Mnohí študenti si chcú počas vysokej školy urobiť vodičský preukaz a kúpiť nové auto. Občas sa ale stane, že pri výbere autoškoly narazia na negatívne recenzie, ktoré v nich vzbudia neistotu.
Zrejme nie je veľa ľudí, ktorí by autoškolu označili za zážitok hodný zopakovania. Niekto neznášal parkovanie, iný si odjazdil menej ako chcel, ďalší musel znášať nevhodné komentáre inštruktorov.
Študentov Univerzity Komenského v Bratislave a FMK UCM v Trnave sme sa preto spýtali:
- Stretli ste sa niekedy s neprofesionálnym prístupom inštruktorov?
- Zažili ste v autoškole sexuálne obťažovanie alebo sexistické narážky?
- Máte pocit, že vás autoškola pripravila na skutočnú premávku?
Viktória – učiteľstvo, Univerzita Komenského
Vodičák som si robila v Pezinku. V autoškole sme mali iba jednu inštruktorku, takže som jazdila prevažne s mužmi. Osobne som sa s obťažovaním nestretla. Počula som však o rôznych prípadoch z iných autoškôl. Na skutočnú premávku som určite pripravená nebola. Po Bratislave sme totiž vôbec nejazdili. Väčšinou len po okolí Pezinka alebo Modry. Do rušnejšej premávky som sa teda nedostala.
Parkovať som sa tiež nenaučila a doteraz s tým mám problém. Vodičák som si robila počas covidu, takže som ho nemala hotový za tri mesiace, ako je to bežné. Jazdy mi prerušili krátko potom, ako som začala. Keď som sa vrátila, robili sme už nové testy. Vodičák sa mi kvôli všetkým spomenutým okolnostiam preto podarilo dokončiť až po roku.
Emma – učiteľstvo, Univerzita Komenského
Inštruktor ma bežne nechával čakávať v aute aj dvadsať minút. Často si potreboval niečo vybaviť – kúpiť si obed alebo odniesť manželke kvety. Aspoň teda myslím, že to bola jeho manželka (smiech). S iným nevhodným správaním inštruktora som sa nestretla.
Niektoré moje známe však u toho istého inštruktora obťažovanie a nepríjemné narážky zažili. Či ma autoškola dostatočne pripravila na skutočnú premávku? Určite nie. Vyššou rýchlosťou než 50 kilometrov za hodinu som počas jazdy ísť nemohla a aj preto nemám pocit, že som na jazdu bez inštruktora bola pripravená.
Kubo – dejiny umenia, Univerzita Komenského
Myslím si, že prístup inštruktorov nie je nikdy profesionálny, hoci ja osobne som verbálne narážky nezažil. Asi to bude tým, že som muž. Moje kamarátky sa však s obťažovaním stretli, nikdy to ale nebolo nič vážne. Väčšinou iba hlúpe narážky. S komentármi ako „Si muž, mal by si vedieť šoférovať!“ som sa nestretol, keďže mi šoférovanie prirodzene ide.
S mojou kamoškou sa po skúške naopak rozlúčili so slovami, že žena predsa dobre šoférovať nepotrebuje. Vodičák som si robil ešte predtým, ako som dovŕšil 18 rokov. Asi rok som preto musel šoférovať so zákonným zástupcom. To ma na bežnú premávku pripravilo.
Kiara – psychológia, Univerzita Komenského
Vodičák som si robila v Bratislave a s nevhodným správaním zo strany inštruktorov som sa príliš nestretla. Často telefonovali počas jazdy, ale to je asi všetko. Podobne telefonoval aj policajt na skúške. Počas celej jazdy sa hádal s manželkou. Do určitej miery ma autoškola na reálnu premávku pripravila, hoci veľa vecí som sa musela doučiť, až keď som začala jazdiť sama.
Adela – marketingová komunikácia, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
V autoškole boli všetci veľmi priateľskí. Inštruktorov som mala viacero. Striedali sa, ale väčšinou som mala tú istú inštruktorku. Pred autoškolou som jazdila s otcom, no prvá jazda bola aj tak dosť kostrbatá. V jednom kruháči ma iný vodič obehol, zastavil a začal na inštruktora kričať, že by mu mali zobrať vodičák. Je škoda, že som sa nenaučila nejaké praktické veci ohľadom auta alebo jazdenia v zime.
Laura – masmediálna komunikácia, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Inštruktori boli dosť koketní a ľahostajní. Zaujímal ich iba môj vzhľad a to, či mám hlboký výstrih. Jazdy boli krátke, neobsahovali ťažké križovatky a nedávali ani pozor, ako parkujeme. Do praxe sa mi to skrátka nijak nehodilo. Slovný sexizmus bol bežný. Najmä od mužov, ktorí potrebovali dať najavo, že som im sympatická. Či už išlo o vlasy, postavu alebo čokoľvek iné.
Na skúške som mala policajta, ktorého opäť viac ako šoférovanie zaujímali moje vlasy. Mala som zapletené copíky a jemu sa to veľmi páčilo. Počas celej päťminútovej jazdy, čo bola cesta po hlavnej ulici, okolo kruháča a späť, sa venoval iba im a vôbec nedával pozor na cestu. Mám pocit, že som vodičák dostala iba vďaka môjmu vzhľadu. Toto celé bolo len na to, aby som mala papiere. Myslím si, že až prax po autoškole ma naučila dobre šoférovať.
