Študentský domov UCM má reputáciu prestížneho internátu. Je však dokonalým príkladom toho, že nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Internát na Námestí J. Herdu má jednu z najlepších lokalít pre študenstvo FMK. Pešo sa dostanete za 25 minút na Skladovú a za 15 minút už sedíte vo svojej učebni v Jame či v aule na Bučianskej. Priamo pod nosom sa nachádzajú potraviny, kde si môžete zbehnúť po nejakú sladkú radosť. Veď za odovzdané zadania do školy sa každý rád odmení.
Netradične sa v budove okrem internátu nachádzajú aj kancelárie. Ubytovací komplex sa rozprestiera na štvrtom a piatom poschodí. Študent za tento prestížny internát pre „vyvolených“ zaplatí mesačne 80 eur.
Prekvapenie v podobe sprchy
Keď som si pred prvým ročníkom môjho štúdia podávala prihlášku na ubytovanie, riadila som sa zverejnenými fotografiami na stránke univerzity. Do oka mi hneď udrel na prvý pohľad vynovený interiér Študentského domu UCM. Dlho som neváhala a podala som si prihlášku práve naň. Dokonca mi ho odporúčila aj moja sesternica, ktorá predo mnou študovala na FMK. A tak bolo rozhodnuté.
Pri prideľovaní ubytovania zohráva veľkú úlohu diaľka, časová dostupnosť školy a študijný priemer. Ak pochádzate zo západného Slovenka, možno sa aj začnete zamýšľať nad tým, prečo sa vaši rodičia neusadili na východe. Verte mi, tieto myšlienky vám za to nestoja. Osem hodinová cesta vlakom či bývanie na internáte sú nepriestrelné argumenty, ktoré vás hneď vrátia do reality.
Pamätám si, keď som sa v prvý školský deň ubytovala, zostala som zhrozená zo stavu kúpeľne. Z maličkého umývadla vedie len sprchová hlavica a voda odteká do jednoduchého odtoku priamo v podlahe pod umývadlom. Moje sny o útulnom živote na internáte utŕžili hneď na začiatku úder.
Keď som sa v prvý školský deň ubytovala, zostala som zhrozená zo stavu kúpeľne.
Človek si však za tri roky zvykne na všeličo – protivné spolubývajúce, neustále upchaté odtoky či nájazdy holubov na parapety okien. Niektorí študenti sa však s týmito skutočnosťami zmierujú s väčšími ťažkosťami.
Zápach holubieho trusu jej vybil dych
Michaela sa ubytovala na začiatku tohto školského roka na internáte UCM po prvýkrát. Predchádzajúci rok bol jej útočiskom Študentský domov Miloša Uhra. V jednej bunke bývali síce desiati študenti, no pri porovnaní s Herdu, bol podľa jej slov oveľa čistejší. Ako veľké pozitívum hodnotí aj prístup personálu.
„Po dobrej minuloročnej skúsenosti som si podala prihlášku znova na Bottu, ale nezobrali ma tam,“ hovorí so sklamaním v hlase. Musela preto kývnuť na možnosť ubytovať sa práve v tak ospevovanom internáte na Herdu. Konštatuje: „Hľadať si bývanie v Trnave nie je veľká sranda.“
Prvé problémy začali hneď na začiatku po nasťahovaní. „Keď som chcela otvoriť balkón, vybil mi dych ten bordel na ňom,“ rozhorčuje sa Michaela. Krúti hlavou nad tým, že si nemôže otvoriť balkónové dvere bez toho, aby necítila zápach holubieho trusu.
Mravce alebo chia semienka?
Ďalej ju trápila čistota (alebo skôr nečistota), v ktorej sa kúpeľňa nachádzala. Nepríjemné stretnutie s novými „spolubývajúcimi“ opisuje s trpkosťou v hlase: „Vošla som do kúpeľne a myslela som si, že v umývadle vidím chia semienka. Keď som sa pozrela bližšie, vedela som, že ide o mravce.“
Približuje nám situáciu, kedy celé umývadlo pokrývali mravce. Jej riešením bolo spláchnuť ich do odtoku. „Bolo to nechutné,“ konštatuje, „ponáhľala som sa do školy, chcela som sa umyť a namiesto toho som musela likvidovať mravce.“
Sťažuje sa aj na to, že študenti si za tieto „internátne služby“ platia 80 eur. Uznáva, že to nie je také drahé ako byt, ale zdôrazňuje, že ten je aspoň čistejší. Vie, že energie niečo stoja, ale myslí si, že vyhubiť mravcov nemôže byť taký veľký problém.
Občas sa stane, že jej vlezú do osobných vecí, ktoré má v izbe. Jednoducho sa potom môže stať, že si ich bez spozorovania odnesie aj domov. „Človek si nemôže ani oblečenie od mravcov vyprášiť na balkóne, pretože je celý zašpinený,“ vracia sa späť k holubiemu trusu.
Zatiaľ tieto problémy nenahlasovala, ale keď odíde z internátu, plánuje to, s čím sa tu stretla, nahlásiť na hygienu. Keď jej rozprávam, ako nám hovorila pani upratovačka, že si máme upratať balkón my samé, zostáva zhrozená. „Ja balkón upratovať nebudem, od toho je tu ona ako niekto, kto by sa mal starať o priestory internátu.“ S upratovaním izby nemá problémy, ale likvidovať mravce a čistiť balkón od holubieho trusu odmieta. „Od čoho tu potom sú zamestnanci?“ pýta sa pohoršene.
Sťažnosti neevidujeme
Na otázku, ako riešia podnety od študentov, odpovedá vedúca ŠD Jana Gajdová: „Za pol rok čo pracujem na tomto poste, neevidujem žiadnu takúto sťažnosť.“ Pozíciu prevzala po Soni Krahulcovej, ktorá v študentskom domove pôsobila niekoľko rokov.
„Študenti sa boja ozvať, pretože si myslia, že ich odtiaľto vyhodia,“ myslí si študentka Michaela. Odchod z Herdu zvažovala ešte pred ukončením semestra, no musela by za seba vybavovať náhradu a popri tom si hľadať nové bývanie. „Jediné, čo mi ostáva, je zostať na tomto špinavom internáte,“ uzatvára. Za jeho jediné pozitívum považuje lokalitu v blízkosti školy.
Je to stará budova
Ak sa na internáte niečo pokazí, ubytovaní študenti majú možnosť svoje sťažnosti písať do knihy závad, ktorá sa nachádza na prízemí pri vrátnici.
Podarilo sa nám zastihnúť aj pána údržbára, ktorý vysvetlil proces nahlasovania závady: „Napíšete číslo izby a popíšete problém, ktorý máte, ako napríklad upchatý odpad.“ Následne keď vidí nový zápis, hneď sa ide pozrieť na problém a snaží sa ho, čím skôr vyriešiť. „V tomto je stopercentný,“ chváli ho pán vrátnik.
Tento semester som so spolubývajúcimi na bunke riešila upchatý odtok v sprche od vlasov a nečistôt aj ja. Rozprávali sme sa s pani upratovačkou, podľa ktorej sme ho upchatý nemali. My sme sa však večer predtým kúpali v bazéne, na ktorý sa premenila podlaha kúpeľne, a voda nám natiekla až k záchodu.
Náš problém s odtokmi sme napísali aj do knihy závad. Čakali sme na pána údržbára, no ani jedna z nás šiestich, čo na bunke bývame, ho nezastihla. Keď však potom v knihe kontrolujem, či sa na to bol pozrieť, vidím pri našom zápise jeho podpis. To indikuje, že ho evidentne skontroloval, no otázne či aj vyriešil.
Tento problém sa s pravidelnou periodicitou opakujúce každý semester. „Je to stará budova,“ hovorí pani upratovačka. Veci sa raz za čas pokazia, no nám sa kazia niekoľkokrát počas semestra. Nezostáva nám teda nič iné, len mať po ruke zásoby čistiacich prostriedkov a pevných nervov.
