“Problematika chátrajúcich pamiatok súvisí najmä s kultúrnou vychovanosťou národa.”
O miestach hovoria prostredníctvom príbehov
Ich pôvodný zámer bolo reagovať na nevyužitú dieru na trhu a propagovať priemyselné dedičstvo a hodnotné miesta prostredníctvom zoznamu, pretože žiadny systematický register priemyselných pamiatok na Slovensku neexistoval. O pamiatkach nehovoria iba v minulom čase, ale informujú aj o ich súčasnom stave a možnej budúcnosti. Mapovaniu a tvorbe databáz sa venuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, avšak propagácia v ich prípade končí vydaním zborníka a rôznymi aktivitami, o ktorých sa široká verejnosť mnohokrát ani nedozvie. Nadobudnuté skúsenosti z marketingu a médií členovia využívajú na to, aby zozbierané informácie posunuli verejnosti ľudskou rečou a v atraktívnej podobe. Ľudia zbožňujú príbehy a hodnota zabudnutých miest stúpa práve vďaka historkám, ktoré stoja za ich vznikom. O väčšine zaujímavých miest sa dozvedajú najmä z kníh, ale aj prostredníctvom článkov a internetu. „Tým, že si človek číta o jednom, tak sa veľmi jednoducho dostane aj k ďalším miestam, ktoré by sa dali na Slovensku navštíviť,“ hovorí Miroslav Beňák. Nakoľko sa priemyselnému dedičstvu venoval aj počas štúdia architektúry, o niektorých lokalitách sa dozvedel už na škole. Občas dostanú echo aj od priateľov s podobnými záujmami. Jedným z cieľov projektu bolo vytvoriť komunitu prispievateľov, takže obsah uverejnený na stránke ciernediery.sk netvoria iba jeho zakladatelia, ale aj ďalší bádatelia so záujmom o priemyselnú históriu. Spolupracujú aj s viacerými organizáciami a združeniami, no najviac spoločných zámerov majú s Klubom ochrany technických pamiatok (KOTT), ktorý pôsobí v Bratislave. Miroslav vraví, že v spolupráci s ďalšími ľuďmi sú otvorení a pokiaľ má niekto vo svojom okolí čosi zaujímavé, s čím by sa rád podelil, pokojne to na webe zverejnia. Spoločnou snahou sa autori pokúšajú aj o vytvorenie alternatívneho sprievodcu vo forme interaktívnej mapy pre ľudí, ktorých bežné turistické destinácie až tak nelákajú a chcú sa dozvedieť o zaujímavostiach zo svojho okolia. Často netreba chodiť vôbec ďaleko a zaujímavé miesta, ktoré sa v bežných sprievodcoch nenachádzajú, si stihnete pozrieť aj v rámci nedeľnej prechádzky. S dostupnosťou turistických lákadiel je to rôzne. K niektorým sa dá jednoducho dostať, iné je možné navštíviť len po dohode s majiteľom objektu. V blízkom okolí je bez pochýb najväčším lákadlom Trnavský cukrovar. Kedysi jeden z najväčších cukrovarov v strednej Európe sa podarilo zakladateľom projektu Čierne diery navštíviť a jeho aktuálny stav zachytiť na jedinečných fotografiách.
“Zabudnuté miesta, ktoré by mohli byť turistickým lákadlom, nájdete kdekoľvek.”
Národu chýba kultúrna vychovanosť
Nič netrvá večne a každá historická pamätihodnosť si vyžaduje obnovu a aspoň čiastočnú rekonštrukciu. Výnimkou nie sú ani pozostatky industriálnej architektúry. Najčastejšie spomínaná príčina ich chátrania, na ktorú sa odvoláva nie len štát, ale aj majitelia objektov, je nedostatok financií na ich obnovu. Ďalším problémom je podľa Miroslava Beňáka aj to, že ľudia nepovažujú industriálnu architektúru a architektúru z obdobia moderny a socializmu za plnohodnotnú pamiatku, pretože jej v porovnaní s hradmi či kaštieľmi chýbajú „odžité“ roky. Príčinou degradácie bývalých fabrík je podľa Miroslava aj pošliapaná identita Slovákov. „V období socializmu prišlo mnoho ľudí o svoje majetky a práve to sa stalo kameňom úrazu ich dnešného stavu. Ak by vlastníctvo týchto objektov kolovalo v kontinuu, nepredpokladám, že by sa človek, ktorého prarodičia niečo vlastnili, toho po pár rokoch vzdal. Ak človek nemá k istej veci vypestovaný dlhodobý vzťah, nemôžu sa od neho očakávať zázraky,“ vysvetľuje. Ak si porovnáme stavby v minulosti a dnes, napadá nám otázka, či ostane niečo hodnotné pre budúce generácie aj po nás. V minulosti sa pri výstavbe fabrík nerátalo s krátkodobým využitím, skôr naopak. Snažili sa, aby bola úžitková hodnota architektúry čo najdlhšia. Oveľa viac si potrpeli aj na výzdobe, pretože stavby nemali iba funkčnú, ale aj reprezentatívnu hodnotu. V súčasnosti je pri výstavbe tovární kľúčovým faktorom rýchlosť. O vizuálnych a architektonických kvalitách sa hovorí ťažšie. Čo zabudnuté sa oplatí navštíviť v okolí Trnavy? Miroslav jednoznačne odporúča zrekonštruovanú elektráreň v Piešťanoch. Jeho srdcovkou je síce neprístupná fabrika v Horných Orešanoch, kde sa kedysi vyrábali rôzne chemikálie a neskôr sa z nej stal Chemolak, ale svojou polohou v lesnom prostredí ju hodnotí ako fascinujúci objekt, na ktorý nadväzujú aj stopy lesnej železnice smerujúcej až na Dobrú Vodu. V okolí Pezinka a Modry sa nachádza veľa pozostatkov z banskej činnosti, o čom mnoho ľudí vôbec netuší. Samozrejmosťou je Cvernovka – pradiareň v Bratislave, ktorá v súčasnosti bojuje o prežitie. Bohatým územím na pamiatky je aj východ Slovenska.
Autor: Erik Oravec
Foto: archív Čierne diery
