Poslanci Európskeho parlamentu schválili návrh opatrení, ktoré pomôžu novinárom, mimovládnym organizáciám a občianskym spoločnostiam proti strategickým žalobám.
Veľké množstvo novinárov čelí vo svojej práci šikanóznym žalobám. Pomôcť by mal Európsky parlament so sériou opatrení. Podľa odborníkov sú tieto žaloby veľakrát neopodstatnené, zveličené a zakladajúce sa na nepravdivých tvrdeniach. Cieľom je zastrašiť či poškodiť dobré meno, prípadne vydieraním donútiť k mlčaniu.
Novinári musia do prípadov v otázke žalôb investovať aj svoj čas, čo marí ich novinársku činnosť. Za zneužívanie žalôb by podľa nového zákona mal byť žalobca potrestaný. Novinárom môže pomôcť aj fond na finančnú podporu. „Toto uznesenie by malo slúžiť ako koncepcia ochrany novinárov s cieľom chrániť tých, ktorí hľadajú pravdu, brániť slobodu prejavu a hájiť právo na informácie,“ vyhlásila Roberta Metsolová, maltská europoslankyňa.
V Európskej únií neexistuje žiaden zákon na ochranu novinárov
Zatiaľ žiaden členský štát EÚ neprijal zákon proti strategickým žalobám na zabezpečenie ochrany pre nezávislú žurnalistiku. Napriek tomu, že Ministerstvo kultúry Slovenskej Republiky pripravuje zákon na ochranu novinárov, nezaoberá sa touto problematikou, ale sústreďuje pozornosť na ich zaradenie medzi chránené osoby.
Komisia preto cíti potrebu prijať opatrenia na úrovni EÚ a zákonom zabezpečiť ochranu nezávislým médiám. Komisia spustila verejnú diskusiu k pripravovanému európskemu zákonu, ktorý by mali prijať v roku 2022.
Európsky parlament dlhodobo tlačí, aby mali novinári priestor na slobodný a nezávislý prejav a svoju prácu mohli robiť poctivo, a pritom sa nebáť o svoje ďalšie pôsobenie. ,,Niektoré žaloby na ochranu osobnosti sú od začiatku zjavne neodôvodnené a sú podávané preto, aby novinárov šikanovali a odrádzali – zdržiavali ich v práci a vystavovali ich finančnej neistote cez riziko finančných postihov,“ hovorí slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, ktorý návrh opatrení podporil.
Cieľom zákona nie je obmedziť právo ľudí hájiť sa proti ohováraniu, ale to, aby sa žaloby v prípade neopodstatnenosti okamžite zamietli. Tým by sa zabránilo zbytočným výdavkom a ťahaniciam po súdoch. ,,Malo by to odradiť mocných ľudí od zahlcovania súdov zjavne neopodstatnenými žalobami,“ dodáva europoslanec.
Naše vydavateľstvo N Press čelí niekoľkým desiatkam žalôb.
Novinári sú zastrašovaní po celom svete
Posledné roky sa poukazuje na veľké množstvo prípadov, kedy sú novinári zastrašovaní a vydieraní. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice otriasla celou spoločnosť, v EÚ však nejde o ojedinelý prípad. Na maltskú novinárku Daphne Caruanovú Galiziaovú bol spáchaný atentát a rodina po nej zdedila až 47 žalôb, ktoré sa týkali jej práce. Ďalšie vraždy sa udiali aj v Grécku a Holandsku.
Europoslanec upozorňuje, že tieto praktiky sa zneužívajú po celej EÚ a Slovensko nie je výnimkou. ,,U nás poznáme početné žaloby Penty na Denník N, žaloby Štefana Harabina na novinára a komentátora Mariána Leška, súdny spor pána Lukáša Milana a nebohého Pavla Pašku,“ hovorí Vladimír Bilčík a zároveň dodáva, že všetky prípady žalujúce strany prehrali, avšak pre novinárov predstavovali veľké nepríjemnosti.
Neopodstatneným žalobám čelia novinári aj na Slovensk
,,Naše vydavateľstvo čelí niekoľkým desiatkam žalôb. Žalujúcimi sú obvykle podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s verejným sektorom, alebo sa objavujú v rôznych kauzách, ako napríklad Penta či Eurobuilding“, hovorí Lukáš Fila, riaditeľ vydavateľstva Denníka N. Napriek tomu, že doteraz všetky súdy vyhrali, niektoré konania sa ťahali aj niekoľko rokov.
Lukáš Fila spomína aj na praktiky, kedy žalobcovia komplikovali konanie tým, že podávali dve neopodstatnené žaloby proti novinárom v totožnej veci. ,,Ťažko povedať, do akej miery v tom bol zámer znepríjemňovať nám život, ale nikomu to nepomohlo. Súdy mali tendenciu tieto veci spájať, prípadne najskôr čakať s rozhodnutím v jednej veci, aby následne rozhodli v oboch veciach rovnako,“ dopĺňa.
Niektoré väčšie vydavateľstvá ako N Press, pod ktoré patrí Denník N, dokážu svojim novinárom poskytnúť právnu pomoc a celú agendu zrealizovať pomocou právneho zástupcu. Navyše dokážu niesť aj finančné výdavky počas prebiehajúceho súdneho procesu.
,,Viem si predstaviť, že pre menšie vydavateľstvá alebo jednotlivcov bez inštitucionálneho zázemia to môže byť problém. Rovnako sú z minulosti známe prípady sporov, v ktorých žalobcovia dostali prisúdené neadekvátne sumy,“ uzatvára riaditeľ vydavateľstva N Press.
