Dobrovoľníctvo a ja nie sú úplne dva rozdielne svety. Keď som dostala príležitosť pomáhať v Trnavskej arcidiecéznej charite, zistila som, akú hĺbku v skutočnosti má.

Môj záujem o dobrovoľníctvo sa nezrodil náhodou. Vždy, keď som prechádzala mestom a videla som osamelého človeka, nebolo mi to ľahostajné. Cítila som, že potrebujem byť nablízku tým, ktorí to potrebujú oveľa viac ako ja. Preto ma aj samotné heslo Trnavskej arcidiecéznej charity „Stojíme blízko pri človeku“ oslovilo.

V začiatkoch mojej dobrovoľníckej cesty som zostala z prístupu charity očarená. Ide o miesto, v ktorom sa nachádza prístupová cesta do srdca každého človeka bez ohľadu na to, aký životný príbeh mu osud pripravil. Aj vďaka tomu môžu maličkými krokmi začať pretvárať svoj často šedý život a vdýchnuť doň farebnejšie odtiene.

Dojatie ukrývajúce sa v malých momentoch

Prvá akcia, ktorej som sa ako dobrovoľníčka zúčastnila, bol Charitný bazár. Triedilo sa tam oblečenie od ľudí, ktorí priniesli už pre nich nepotrebné veci, aby ešte poslúžili ďalším. Uvedomila som si, že ide o naozajstný paradox. Veci, ktoré by za iných okolností skončili na skládke, dostali novú šancu u tých, ktorí si ich za bežných okolností nemôžu dovoliť.

Niektoré sme si mohli odniesť aj my. Našli sa tam aj kúsky, ktoré boli takmer úplne nové. Hotová módna prehliadka, žiadne staré šatstvo.

Druhý silný moment prišiel na tvorivých dielňach, kde sme vyrábali rôzne dekorácie s deťmi z detského domova. Najväčšiu radosť mali najmä pri zhotovovaní doplnkov do vlasov z rôznych bavlniek a korálikov, ktoré si neskôr mohli nechať.

Počas tvorenia sa na mňa jedno dievčatko otočilo a spýtalo sa ma, či mu pomôžem s vystrihovaním kvetu z látky. Dojalo ma, ako sa sústredene na mňa pozeralo. Nebolo to len o kreativite, ale aj blízkosti, ktorú som im dokázala odovzdať.

Večer, kedy som pochopila, čo znamená štedrosť

Niekto by si mohol pomyslieť, v čom už len môže byť dobrovoľníctvo štedré, keď ide o prácu zadarmo. Ukrytý je v ňom však oveľa hlbší význam. Nejde len o voľnočasovú aktivitu, ale zmysluplnú pomoc, ktorej hodnota spočíva v robení niečoho, čo nikdy nestratí svoju dôležitosť.

Ozajstnému významu slova štedrosť som porozumela počas Večere pre osamelých. Spolu s ostatnými dobrovoľníkmi roznášali vianočnú večeru pre ľudí bez domova. Mohli zjesť toľko porcií, koľko len chceli. So sebou si odniesli aj sladký koláč.

Čarovnú atmosféru dotvárala aj živá kapela. Zaspievať si mohli aj karaoke, v čom sme ich úpenlivo povzbudzovali. Najväčší dôraz sa však kládol na to, aby sa už nikto necítil sám.

Cestou tam som mala rôzne očakávania. Premýšľala som, ako môže také podujatie vyzerať. Domov som odchádzala s úplne novou emóciou. Nadšenie ľudí, ktorým sme podali pomocnú ruku, sa prenieslo do môjho vnútra. Stretla som sa tak s ďalším paradoxom. Síce večera, ktorú som im roznášala, bola nádielka pre nich, veľký dar som dostala aj ja. A to v podobe obohatenia srdca.

Núdza si ľudí nevyberá

V Trnave žije bez domova okolo 300 ľudí. Mnohí si myslia, že ich vzhľad odráža aj ich vnútorný svet. Vianoce s nimi mi však ukázali, že ide často len o mylnú predstavu. Núdza nemusí byť len v chudobe, mnohokrát sa nachádza aj v osamelosti či nepochopení.

Celkovo na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR nemá domov viac ako 71-tisíc ľudí. Nejde len o jednotlivcov, ale aj páry a rodiny. Okrem materiálnej pomoci potrebujú aj povzbudenie a porozumenie. Síce ju môžu mnohí odmietnuť, za pokus to stojí. Vďaka nej sa necítia už nepovšimnutí, ale aspoň čiastočne prijatí. A to môže pre nich znamenať viac než čokoľvek iné.

Post Views: 1