Už dva roky stojíme na námestiach s rôznymi transparentmi. Mladí volia smer zahraničie. Neberte nám budúcnosť. Situácia je vážna, prišli sme sem počas skúškového. Prvé protivládne protesty sa uskutočnili počas symbolického dátumu – 17. novembra 2023, kedy sa prví nespokojní občania postavili za Slovensko. Epicentrom bolo Námestie SNP a spúšťačom bol pokus koalície zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry.
Odvtedy vláda prikladala do ohňa, ktorý vzbĺkol väčšiu túžbu postaviť sa za právny štát. Štartérmi boli činy, ako rušenie verejnoprávnej televízie RTVS, kroky ministerky kultúry, návšteva premiéra Fica u ruského diktátora v Moskve a strašenie o možnom prevrate na Slovensku. A dôvodov neustále pribúda.
Keď sa protesty v januári ešte len rozbiehali, postavila som sa na námestie v Bratislave aj ja, spolu s kamarátkou Emou. Ona na ne chodila pravidelne a jej odvaha ma povzbudzovala sa tiež zapojiť. Vo svojom vnútri som však zápasila s dvomi pocitmi – túžbou zachovať si novinársku integritu bez ukázania politických preferencii a túžbou postaviť sa za Slovensko. Môžem ako budúca novinárka stáť na politicky organizovanom proteste?
Počas protestu som cítila úzkosť a celý čas som prešľapovala z nohy na nohu. Z každej strany sa na mňa tlačila masa nespokojných ľudí, ktorí skandovali heslá. Ema vedľa mňa kričala „Dosť bolo Fica!“ Ja som len ticho čakala, kým tento moment skončí.
Okrem ľudských tieňov sa nado mnou rozprestieral ešte jeden. Ukazoval mi, aké Slovensko môže byť, ak vláda bude so svojimi opatreniami pokračovať ešte niekoľko rokov. Bol to tieň podobný Rusku, Bielorusku, Kórejskej ľudovodemokratickej republike alebo Číne.
Nahováram si, že ma tento tieň už nestraší, pretože na protesty nechodím. No stále je tu. S každým ďalším vládnym krokom, s každou ďalšou cestou politikov na východ, sa zväčšuje. Pohlcuje náš strach, živí sa ním, priam po ňom túži. Možno je načase postaviť sa na námestie s transparentom „Slovensko je Európa“ tiež.
