Trnava si vďaka úrodnému okoliu mohla dovoliť postaviť niekoľko mlynov. Ich budovy chátrajú. Na mieste jedného z nich je postavená nová budova, po inom ostali sutiny.

Automatický mlyn NUPOD

Najväčším mlynom v Trnave je Automatický mlyn NUPOD. Projekt objektu pochádza ešte z roku 1936. Objednalo si ho Nákupné ústredie potravinárskych družstiev (skr. NUPOD), pre ktoré Emil Belluš navrhoval budovy v Bratislave. Výstavba sa realizovala ešte pred druhou svetovou vojnou v roku 1938. Ako uvádza stránka ciernediery.sk, objekt pozostáva z protikladne tvarovaných základných objemov. Nachádza sa tam osem valcových zásobníkov a mlyn s dlhými radmi okien. Nadstavba, ktorá premosťuje tieto objekty, je spojená s vodojemom a násypníkom tvoriacim najvyšší bod stavby.

Do zásobníka – odborne sila – sa zmestí 200 vagónov obilia. Dopravu medziproduktov vyriešili spádom, hotové výrobky dopravovali točité sklzy, takzvané šneky. Hlavným protipožiarnym opatrením bola nádrž na streche spojená s hasiacim zariadením. V súčasnosti mlyn NUPOD slúži pôvodnému účelu ako jediný z nižšie menovaných.

Automatický mlyn NUPOD viditeľný aj z Cukrovej ulice. Zdroj: Daniel Bíro
Automatický mlyn NUPOD je jednou z ikonických budov Trnavy. Zdroj: Daniel Bíro

Gažov kamenný mlyn

História Gažovho mlyna siaha až do 15. storočia. V roku 1874 ho kúpil mlynár Rudolf Gažo, ktorý ho zveľadil. Po znárodnení komunistami sa zachovala len jeho časť. V súčasnosti sa v jednej z budov nachádza bufet. Z histórie mlyna vieme, že sa Gažo venoval okrem mlynárstva aj včelárstvu.

V rámci modernizácie architektonickej stavby bola pridaná vodná turbína. Nachádzala sa pod dvojpodlažnou západnou stenou starého mlyna. V súčasnosti ju vidno v betónovej komore na vodnom kanáli spolu so zvyškom hrdzavého súkolia.

1/4
V niekdajších priestorch mlyna sa v súčasnosti nachádza bufet. Zdroj: Daniel Bíro
V niekdajších priestorch mlyna sa v súčasnosti nachádza bufet. Zdroj: Daniel Bíro
Na mieste sa nachádza pôvodná časť mechanizmu, na ktorej je vytesaný rok a názov firmy, ktorá sa podieľala na výstavbe mlynu. Zdroj: Daniel Bíro.
Na mieste sa nachádza pôvodná časť mechanizmu, na ktorej je vytesaný rok a názov firmy, ktorá sa podieľala na výstavbe mlynu. Zdroj: Daniel Bíro.
Rok a názov firmy na jednej zo stien mlynárskeho mechanizmu . Zdroj: Daniel Bíro
Rok a názov firmy na jednej zo stien mlynárskeho mechanizmu . Zdroj: Daniel Bíro
Zachovala sa aj časť prechodového mechanizmu mlyna. Zdroj: Daniel Bíro
Zachovala sa aj časť prechodového mechanizmu mlyna. Zdroj: Daniel Bíro

V roku 1543 sa pre tureckú hrozbu začali na tomto mlyne opevňovacie práce. Zabezpečený bol dokonca delami. Dnes je v lokalite Kamenný mlyn rekreačná oblasť s náučným chodníkom a rybníkmi v jeho okolí.

Vnútorný mlyn

Ďalší mlyn stál až do roku 1999 na ulici Horné Bašty. Išlo o vodný mlyn poháňaný riečkou Trnávka, ktorá pretekala opevneným centrom mesta. Pre Trnavčanov mlel múku s prestavbami od 15. do 19. storočia. Noviny z radnice spomínajú rôzne pomenovania mlyna: „V písomných prameňoch sa tento mlyn vyskytuje pod pomenovaním Mlyn Wnitrny, Mola interna, Mlin Conitrny, Mola intra munia, Belső malom, Itben levő malom, Városi malom a Innere Műhle.“

Mlyny v Trnave
Budova vnútorného mlyna v roku 1963. V súčasnosti sa tam nachádza železiarstvo. Zdroj: nzr.trnava.sk

Pravdepodobne najstaršou písomnou zmienkou o mlyne na tomto mieste je zápis v mestskej knihe farských účtov v roku 1495, v ktorej sa spomína mlyn oproti domu mäsiara Michala na druhej strane potoka. Trnávka obtekala mlyn zo západnej strany.

Prvá polovica 19. storočia však ukončila tradíciu mlynárstva. V roku 1827 sa mlynár Anton Rőder sťažoval mestskému magistrátu na nedostatok vody v Trnávke. Dôvodom bolo, že iný mlynár, konkrétne z Pažitného mlynu, reguloval tok rieky, ktorý Rőderovi poškodzoval mlynské kolesá. Tak sa do koryta Trnávky nedostával dostatočný objem vody na roztočenie mlynských kolies.

Mlyny v Trnave
Dnes na mieste bývalého mlyna je postavená nová budova. Zdroj: Daniel Bíro

Neskôr objekt nikto nevyužíval na mletie múky. Následné rozkradnutie celej strešnej krytiny spustilo okamžitú degradáciu budovy. Prepadla sa veľká časť stropov a mnohé múry boli staticky narušené. Nový majiteľ zamýšľal začiatkom 90. rokov prebudovať objekt na polyfunkčný dom s predajnými priestormi na prízemí, skladovými priestormi v podzemí a s bytmi na poschodí i v podkroví. V obchodných priestoroch sídli dnes železiarstvo.

Parný mlyn

Na Zelenom kríčku pri autobusových zastávkach sa nachádza Parný mlyn so zeleným zásobníkom – silom. Má storočnú históriu. Išlo o prvý trnavský parný mlyn, z ktorého vyvážali múku a krmivá aj do Nemecka a severských štátov. Mlynica bola prerobená v 90. rokoch 20. storočia na byty a kancelárie. Silo nie je využívané. Nachádza sa pri ňom schátraný funkcionalistický sklad. V priestoroch mlynu – v modrej budove – sa nachádzajú byty a lekáreň Farmácia.

1/4
Dominantou mlynu je vysoké zelené silo. Zdroj: Daniel Bíro
Dominantou mlynu je vysoké zelené silo. Zdroj: Daniel Bíro
V bývalej budove mlyna sa dnes nachádza lekáreň. Zdroj: Daniel Bíro
V bývalej budove mlyna sa dnes nachádza lekáreň. Zdroj: Daniel Bíro
Budova mlynského skladu sa pomaly rozpadá. Zdroj: Daniel Bíro
Budova mlynského skladu sa pomaly rozpadá. Zdroj: Daniel Bíro
Časť pôvodnej budovy stojí nad riečkou Trnávka. Zdroj: Daniel Bíro
Časť pôvodnej budovy stojí nad riečkou Trnávka. Zdroj: Daniel Bíro

 

Riečka Trnávka

Mlyny často stáli na riečke Trnávka. Ide o pravostranný prítok Dolného Dudváhu s dĺžkou 42 km. Pramení v Malých Karpatoch pod Vápenkovou skalou v nadmorskej výške okolo 430 metrov nad morom. Do nej priteká potok Parná prameniaci taktiež v Malých Karpatoch na úpätí Vápennej v nadmorskej výške okolo 560 metrov nad morom.

Riečka Trnávka, pohľad smerom k mlynu a cukrovaru. Zdroj: Daniel Bíro
Z mostu pri Bernolákovej bráne je vidieť časť cukrovaru a sklad Parného mlynu, popod ktorý preteká riečka Trnávka. Zdroj: Daniel Bíro

Presný tvar malej rieky sa nedá určiť, keďže často podliehala reguláciám. Noviny z radnice píšu, že Trnávka pravidelne zaplavovala údolie, čo dokazuje aj najnovší archeologický nález tzv. haťovej cesty na mieste dnešnej Hviezdoslavovej ulice. Po dostavbe hradieb okolo mesta naplnila Trnávka priekopy vodou, a tak vytvorila obrannú bariéru. Regulácia jej toku mohla neskôr eliminovať záplavy v centre mesta. Za severnými hradbami bol kedysi trnavský rybník. V súčasnosti sa na jeho mieste nachádza športový areál Slávie a športová hala.