Výbuch v muničnom sklade v Novákoch zo 7. marca 2012 sa stal prelomovým, ako už mnohé médiá uviedli, v oblasti občianskej žurnalistiky na Slovensku. Profesionálni žurnalisti boli doslova odkázaní na materiál zaznamenaný mobilným telefónom bežnými ľuďmi.
V dnešnej dobe už existuje viacero portálov pre amatérskych žurnalistov, kde medzi najznámejšie patrí Tip od Vás na portáli Čas.sk. Každý deň pribudne niekoľko nových správ zverejnených občanmi Slovenska. „Počet príspevkov od čitateľov kolíše, denne sa v priemere pohybuje okolo stovky podnetov. Uverejní sa približne jedna desatina,” uvádza Pastierovič. Okrem už spomínaného Tipu od Vás sa samozrejme s týmto fenoménom denne stretávame aj na Markíze či iných televíziách. Teraz ale prichádza otázka, vedeli by sa dnešné média zaobísť bez občianskej žurnalistiky? Martin nám na toto odpovedal: „Iste existujú médiá, ktoré sa bez čitateľských tipov zaobídu, ale bol by som rád, keby sa Nový Čas medzi ne nikdy nezaradil.” Z toho vyplýva, že obyčajní ľudia sa stali členom a neodlučiteľnou súčasťou médií ako takých. No samozrejme takýmto príspevkom chýba korektúra a tým celý článok stráca na kvalite. „Nedostatky vyplývajú hlavne z faktu, že túto žurnalistiku robia amatéri, preto je častokrát potrebný ďalší vklad redakcie z obsahového aj formálneho hľadiska. Treba však spomenúť, že dostávame aj príspevky, na ktorých je potrebné minimum ďalšej novinárskej práce. Je ich málo, ale nájdu sa aj také,” dodáva Martin. Takéto články potom nadobúdajú väčšiu slobodu a objektívnosť, no môžu nám nahradiť prácu profesionálnych redaktorov? „Občianska žurnalistika nikdy nenahradí klasickú, ale s rozvojom technológií bude jej čoraz dôležitejšou súčasťou. Najcennejšie na našej práci je mať skvelý tip, a tých je občianska žurnalistika vynikajúcim zdrojom.” Preto sa občianska žurnalistika využíva na aktuality, v ktorých by ju klasická asi ťažko dobehla. Amátérski spravodajcovia vedia totiž vďaka svojmu počtu a rozmiestneniu pomôcť aj v boji so zločinom či pri iných nelegálnych činnostiach. Napríklad radnica jednej z pražských mestských častí vyzvala svojich občanov, aby cez fotografie vytvorené mobilným telefónom upozorňovali na neporiadok a nesprávne parkujúce autá. Práve vďaka takýmto správam je občianska žurnalistika istým spôsobom nenahraditeľná. Zaujímalo ma však, akými konkrétnymi témami sa títo žurnalisti najčastejšie zaoberajú? Na to mi Martin Pastierovič odvetil: „Nedá sa celkom presne určiť žiadna dominantná téma, ktorej sa čitatelia venujú. Závisí to hlavne od celkového spoločenského diania a od rôznych sezónnych vplyvov, tzn. keď sú voľby do VÚC, v zvýšenom počte chodia podnety na kandidátov. Keď je hubárska sezóna, čitatelia nám posielajú fotky húb, ktoré našli. Redakcia zároveň ovplyvňuje zloženie čitateľských tipov pravidelnými výzvami, kde žiada o konkrétny obsah, ktorý potrebuje na spracovanie určitej témy.”

citizenJournalism


Spravodajstvo na sociálnych sieťach.

Čoraz viac populárnymi prostriedkami na uverejňovanie aktualít do dnešných médií sa stávajú notoricky známe sociálne siete ako napríklad Facebook, Twitter, Instagram a podobne. Ľudia pridávajú pravidelne príspevky na svoju časovú os obohatené populárnymi “hashtagmi,” ktoré nám pomáhaju rýchlu orientáciu medzi príspevkami danej témy. Toto by sa dalo považovať za správne a efektívne využitie internetu, čo je v tejto dobe veľmi postradateľné. Preto ak aj vás niečo zaujme či trápi, skúste poslať váš tip do niektorej z redakcií alebo na to použiť niektorú zo sociálnych sietí na miesto pridania bezvýznamného statusu či fotky o zrkadlo na Facebooku. Pomôžete tak svojim známym aj okoliu dozvedieť sa zaujmavé informácie. Ostáva už len na médiách viesť občanov na pridávanie takýchto tipov a tým im dávať väčší priestor na vyjadrenie. Bližšie sa o tejto tématike vyjadrila aj doktorandka našej univerzity Mgr. Viktória Mirvajová


Prečo sa vlastne bežní ľudia zaoberajú žurnalistikou?
Dôvodov je samozrejme niekoľko. Jednak sú ľudia nespokojní a nahnevaní z diania okolo seba a touto cestou sa snažia proti tomu bojovať. Chcú predovšetkým vyjadriť vlastný názor a samozrejme sa aj zviditeľniť. Takto vznikajú aj viaceré pohľady na konkrétnu udalosť, čo nám pomáha vytvoriť si vlastný pohľad a názor. Ako Martin povedal: „
„Nemôžete mať redaktorov na tisícke miest naraz, ale môžete mať v teréne tisíc čitateľov, ktorí chodia s otvorenými očami a na mobil dokážu nafotiť zábery a nakrútiť videá použiteľnej kvality.” No a práve toto si mnoho čitateľov uvedomuje a touto cestou sa snažia pomôcť.


Najpopulárnejšie tipy na Slovensku

„Skvelých tipov sme mali niekoľko, dokonca by sa dalo povedať niekoľko desiatok. Ja osobne za najcennejší čitateľský obsah považujem video Ľubomíra Harmana, ako sa skrýva pri vchode do paneláka v Devínskej Novej Vsi a páli okolo seba.” Ide o udalosť, pri ktorej spomínaný Ľubomír Harman zastrelil 7 ľudí a 15 ľahko zranil. Následne ho polícia postrelila do hrudníka a hneď na to ukončil svoje trápenie samovraždou. „Nielen, že išlo o unikátne zábery, ktoré prebrali hádam všetky spravodajské médiá na Slovensku, ale zároveň si nakrútenie videa vyžadovalo veľkú dávku odvahy,” dodal Pastierovič.

Wikipédia ako náš učiteľ?
„Keď robíte referát, doplňte aj informácie z internetu, len nie prosím z Wikipédie.” Ani už nepočítam koľko krát som počul tento výrok od našich profesorov na univerzite. Najskôr som sa aj ja sám čudoval a kládol som si otázku, prečo? No niečo na tom bude. Ako už vieme Wikipédia je tvorená obyčajnými ľuďmi, takže sa dá pokladať za istú formu občianskej žurnalistiky. Tým, že ju môže tvoriť doslova hocikto, vzniká nemálo nepresností, ktoré bývaju často zavádzajúce. Samozrejme pravdou je, keď sa jedná o populárnejšiu tému, čím viac ľudí sa danou témou zaoberá a prečíta si o nej na wikipédií, tým je väčšia pravdepodobnosť, že na základe svojich informácií nájdu chyby a opravia ich. Články sa napokon dostávajú takmer na profesionálnu úroveň. No vždy to bude len zlomok obsahu na celej Wikipédií, takže skúste túto encyklopédiu používať skôr ako pomoc pri porozumení hľadanej témy a nie ako smerodajný zdroj.

Pri téme občianskej žurnalistiky by bolo vhodné spomenúť výrok Helen Boaden, svojho času vedúcej spravodajstva BBC, ktorá povedala:
„Nie je len dobré ju mať, ona môže naozaj žurnalistiku obohatiť a ponúknuť nášmu publiku oveľa širšiu škálu hlasov, akú mu my dokážeme sami ponúknuť. Okrem týchto hlasov, prináša aj množstvo príbehov, o ktorých by sme inak nevedeli. Väčšine nášho publika občianska žurnalistika otvorila oči, ktoré vidí jednoduchú vec – ich život môže byť hodný správy – spravodajské organizácie nemajú monopol na príbehy, ktoré pokrývajú. Spravodajské organizácie majú chuť na príbehy, ktoré sami nedostanú a ktoré majú hodnotu obohatenú o očité svedectvo publika.“

Matej Rumanovský