Pre množstvo ľudí je Medzinárodný deň žien naozaj už len o podarovaní kytice alebo čokolády. Čo sa však naozaj skrýva za týmto populárnym dňom?

Kým kvetinárstva a potravinové reťazce prosperujú vďaka MDŽ, na skutočný zámer tohto dňa sa dnes zabúda. Aj preto nie je v našej spoločnosti zložité nájsť mužov, ktorí sa k 8. marcu stavajú skepticky. Prečo sa deň žien spomína oveľa viac ako deň mužov?

Títo páni si zrejme neuvedomujú, že pred 120 rokmi bolo ženám priznané volebné právo len na Novom Zélande. Na našom území ho získali až po 1. svetovej vojne v roku 1918. Medzinárodný deň žien teda nie je len oslavou žien a ich prínosu do spoločnosti. Vyzdvihuje sa práve to, čo bolo a je ženám odopierané – rodová rovnoprávnosť, o ktorú ženy po celom svete ešte stále bojujú.

Ako vyzerali počiatky MDŽ?

Udalosti, ktoré viedli k vyhláseniu tohto sviatku sa datujú už do 19. storočia. Robotníčky z priemyselných krajín usporadúvali demonštrácie, ktorými chceli dosiahnuť zlepšenie pracovných podmienok. Každým rokom sa organizácia týchto pochodov zlepšovala a zúčastňovalo sa ich čoraz viac ľudí. Pamätnou sa stala demonštrácia v New Yorku z 8. marca 1908, ktorej sa už zúčastnilo okolo 15 000 ľudí. Žiadali skrátenie pracovného času, zvýšenie platov, ale najmä získanie volebného práva.

Prvý Deň žien bol vyhlásený v USA v roku 1909 a mal sa konať každý rok poslednú februárovú nedeľu. Rok na to sa však stretli ženy zo 17 krajín na Medzinárodnej konferencii pracujúcich žien v Kodani, kde bol vyhlásený Medzinárodný deň žien na návrh Kláry Zetkinovej. Dátum však ešte stále nebol pevne určený.

Ženy pochodovali za svoje práva už od 19. storočia. zdroj: unsplash.com/Giacomo Ferroni

Aj vďaka tomu sa 19. marca 1911 tento sviatok oslavoval už masovo, kde medzi požiadavky pribudli aj právo žien vzdelávať sa v učňovských školách a právo na rovnaký plat za rovnakú prácu. Dôležitosť nárokov žien na lepšie pracovné podmienky sa len potvrdila týždeň po týchto oslavách, keď v továrni Triangle Shirtwaist vypukol požiar, pri ktorom zahynulo 146 ľudí, väčšinu tvorili ženy.

Vďaka neutíchajúcim protestom sa v roku 1917 konečne ustálil dátum 8. marca ako Medzinárodný deň žien po celom svete a v roku 1975 bol aj oficiálne potvrdený Organizáciou spojených národov.

Od demonštrácií k formálnym oslavám

Rokmi hlavná myšlienka MDŽ mizla z povedomia ľudí. Jeden deň bol venovaný ženám, boli im podarované kvety, no na druhý deň si už na ne a rodovú rovnoprávnosť nikto nespomenul. Síce dnes 8. marec už nie je formálnou oslavou, ale nastavenie myšlienky tohto sviatku nám zostalo.

Miesto snahy zmenšovať rozdiely medzi prístupom k mužom a k ženám si zaželáme pekné MDŽ, dáme si darčeky a tým sa celý Medzinárodný deň žien skončí. Ak sa nájde niekto, kto spomenie rodové zrovnoprávnenie, je označený za premotivovaného feministu, respektíve premotivovanú feministku. Tieto slová sa používajú často ako nadávka a rovnako často sú aj zle chápané.

Boj o rodové zrovnoprávnenie je považovaný za najdlhšie trvajúcu revolúciu. zdroj: unsplash.com/Sarah Cervantes

V súčasnosti je rodová rovnoprávnosť stále cudzím pojmom vo viacerých krajinách. Tak napríklad v Saudskej Arábii ženy získali volebné právo len pred 6 rokmi. Donedávna dokonca potrebovali od mužov povolenie na vzdelanie a na zdravotnú starostlivosť. Sexuálne obťažovanie žien je rozšírené po celom svete, no v niektorých štátoch sa ženy nedokážu ani právne brániť.

Nemalé rozdiely medzi prístupom k mužom a ženám vieme badať aj u nás. Napriek tomu, že sa Európsky parlament snaží presadiť rodovú rovnosť, podľa štatistík ženy v EÚ zarábajú v priemere o 15 % menej na hodinu ako muži. Samotné Slovensko je v tomto rebríčku piate najhoršiemuži tu zarábajú až o 19,4 % viac ako ženy. Tie na svojich pracoviskách často zažívajú rodovú diskrimináciu, za rovnakú prácu sú menej platené a aj kvôli materským dovolenkám sa dostávajú do nižšej platovej triedy.

Preto je dôležité si každý rok pripomínať pôvodnú myšlienku MDŽ a aj štáty, v ktorých je rovnoprávnosť žien a mužov diametrálne vzdialená. Treba upozorňovať na prínos žien do spoločnosti a množstvá prípadov, kedy im neboli pripísané ich zásluhy kvôli ich pohlaviu. A v neposlednom rade je potrebné snažiť sa odbúravať rozdiely medzi prístupom k ženám a mužom. Úplná rodová rovnoprávnosť síce pravdepodobne nie je možná, ale každý krok k nej sa ráta.

A drahí muži, aj vy máte svoj sviatok. Len ste si ho nemuseli vydobyť demonštráciami.