Topenie ľadovcov spôsobuje záplavy či zmenšovanie teritórií pre život rôznych živočíchov. Úplné roztopenie ľadovcov v Severnom ľadovom oceáne nastane podľa vedcov do roku 2035. Ohrozené je aj Grónsko a Antarktída. 

Od začiatku 20. storočia sa množstvo ľadovcov po celom svete začalo nekontrolovateľne topiť. Príčinou sú predovšetkým ľudské činy. Od priemyselnej revolúcie emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov zvýšili teploty na póloch, v dôsledku čoho sa začali ľadovce rýchlo topiť.

Aj keď v nadchádzajúcich desaťročiach výrazne obmedzíme emisie, viac ako tretina zostávajúcich ľadovcov na svete sa roztopí pred rokom 2100. Pokiaľ ide o morský ľad, 95 % najstaršieho a najhrubšieho ľadu v Arktíde je už preč. Vedci predpokladajú, že ak to takto pôjde ďalej a emisie budú stále nekontrolovateľne stúpať, Arktída by mohla byť bez ľadu už v lete v roku 2040.

Topí sa Grónsko aj Antarktída

V období od roku 1992 do 2017 stratilo Grónsko a Antarktída až 6,4 bilióna ton ľadu. Táto skutočnosť zapríčinila zvýšenie hladiny oceánov o 17,8 milimetra. Antarktídu obmývajú pobrežia, ktoré ju svojou teplejšiou vodou oberajú o ľad. Rovnako aj Grónsko musí vzdorovať podobnému problému. Teplejší vzduch v tejto oblasti ovplyvňuje najmä povrchové topenie ľadu.

„Naše posledné odhady naznačujú, že ľuďom zostáva menej času, ako si mysleli. Nech už mestá či pobrežné oblasti plánujú akékoľvek opatrenia voči záplavám, mali by tak urobiť čo najskôr,“ uviedol Andrew Shepherd z britskej University of Leeds.

Topenie ľadovcov
Otepľovanie oceánov je jedným z hlavných dôvodov rekordne rýchleho úbytku ľadovcov. Zdroj: wikipedia.com

Severný ľadový oceán už nemusí byť dlho ľadový

Morský ľad v Severnom ľadovom oceáne je kľúčový prvok systému Zeme, keďže odráža veľké množstvo slnečného žiarenia. Pri roztápaní však tmavšia voda a skaly pod hladinou absorbujú teplo. Na jar a začiatkom leta sa na ľadovom povrchu najchladnejšieho oceánu tvoria malé jazierka. Tie pomáhajú vedcom určiť, koľko slnečného svetla absorbuje ľad a koľko sa ho odrazí naspäť do vesmíru.

Ľad v Severnom ľadovom oceáne by sa mal v najbližších desaťročiach úplne roztopiť. Britské centrum pre výskum klimatických zmien Met Office Hadley Centre (MOHC) porovnávalo podmienky v tomto oceáne počas ostatnej medziľadovej doby so súčasnosťou. Podľa výsledkov by sa ľad v ňom mohol roztopiť do roku 2035. Predchádzajúce štúdie to pritom odhadovali až okolo roku 2044.

Ide to zastaviť?

Topenie ľadovcov sa celkom zastaviť nedá, pretože keby sme si aj teraz povedali, že už nič nevypustíme do atmosféry, žiadny oxid uhličitý, etán a podobné plyny, trvalo by viac ako 100 rokov, kým by sa všetko vrátilo do hodnôt, aké sme mali na začiatku 80. rokov minulého storočia.

Topenie ľadovcov
Ľadovce v Severnom ľadovom oceáne sa topia rýchlejšie ako sa doteraz predpokladalo. Zdroj: pixabay.com

Glaciológovia (odborníci, ktorí sa venujú štúdiu ľadových útvarov vytvorených v prírodnom prostredí) sa okrem toho domnievajú, že napriek obrovskej strate ľadu máme však stále množstvo času na záchranu ľadovcov pred ich predpokladaným zmiznutím. Predstavujú aj niekoľko nápadov a návrhov, ako by chceli dosiahnuť tento cieľ:

  • Spomalenie erózie

Vedecký časopis Nature navrhol vybudovať 100 metrov dlhú priehradu pred ľadovcom Jakobshavn, ktorý sa nachádza v Grónsku. Tento ľadovec je najviac poznačený topením v Arktíde. Priehrada by mala slúžiť na zadržanie erózie.

  • Tvorba umelých ľadovcov

Indonézsky architekt Faris Rajak Kotahatuhaha získal cenu za projekt Refreeze the Arctic, ktorý spočíva v zbere vody z roztopených ľadovcov, jej odsolení a opätovnom zmrazení tak, aby sa vytvorili veľké ľadové bloky. Vďaka svojmu tvaru sa tieto ľadovce dajú spojiť a vytvoriť zmrznuté útvary.

  • Zväčšenie hrúbky ľadovcov

Arizonská univerzita navrhla zdanlivo jednoduché riešenie – vyrobiť viac ľadu. Ich návrh spočíva v zhromažďovaní ľadu spod ľadovca pomocou čerpadiel poháňaných veternou energiou tak, aby sa rozložil po hornej vrstve ľadovca. Následne tento ľad opätovne zamrzne, čím sa posilní konzistencia a zväčší hrúbka samotného ľadovca.

Čo na to odborníci?

Klimatická zmena je rozhodne veľmi komplexná téma. Rôzni experti a odborníci sa zhodujú, že ľudský mozog ju nedokáže plnohodnotne spracovať.

Ľudia rozumejú jednoduchej kauzalite. Keď zoberiem do ruky hrnček a pustím ho, vedia, že spadne na zem. Ale fakt, že jazdím autom, ktoré vypúšťa emisie skleníkových plynov, a to spôsobuje nielen roztápanie ľadovcov, ale aj záplavy, ktoré zničili moju dedinu, to je ťažko pochopiteľné. Čo sa môže civilizácii stať je za hranicou porozumenia. Ľudia nie sú na takejto úrovni schopní premýšľať,” konštatuje europoslanec Martin Hojsík.

Topenie ľadovcov
Všetky zrážky sú v súčasnosti výdatnejšie a môžu napáchať veľké škody. Zdroj: unsplash.com

Viac ako 150 krajín chce zvýšiť svoje národné záväzky na redukciu emisií vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody. Bangladéšsky minister životného prostredia Šahaba Uddina si však nie je istý, či štáty naozaj dodržia svoje úmysly: „Tlak na planétu sa dostal na hranu a ohrozuje naše právo na prežitie.“ Minister zároveň vyzýva bohatšie krajiny, aby vyvíjali väčšiu aktivitu v ochrane klímy a znižovaní emisií.

Slovenský odborník na udržateľnú mestskú a regionálnu politiku mesta Andrej Šteiner sa taktiež obáva, že vysádzanie zelene s cieľom udržať teplotu v mestách nestačí: „Pri novovysádzanej zeleni je potrebné uvažovať aj nad tým, ako ju mesto bude počas dlhých období sucha udržiavať a zavlažovať. Pri znižovaní tepla tu však máme aj ďalšie dôležité opatrenia, ako je tienenie veľkých plôch. V Španielsku napríklad používajú plachty nad rušnými ulicami. Niektoré mestá na Slovensku začali so zavlažovaním ulíc. Zeleň samotná je len jednou z častí riešenia. Musíme hľadať aj ďalšie.”

Dôsledky neobchádzajú ani našu krajinu

Klimatické zmeny úzko súvisia aj s podnebím na Slovensku. Teplejšia atmosféra absorbuje viac vodnej pary, čo spôsobuje zúrivé búrky. Ako príklad uvedieme búrkovú situáciu na východe krajiny. Na zemský povrch vtedy dopadlo až 70 milimetrov zrážok. Výnimkou nie je ani dedina Pichne v Sninskom okrese, ktorú vytopilo trikrát v priebehu týždňa. „Bolo to niečo strašné! Najhorší moment bolo vidieť ako sa voda valí odvšadiaľ,“ opísal situáciu obyvateľ Pichní.

Okrem záplav súvisí s vodou mnoho ďalších dôležitých problémov. Vysoký výskyt zrážok môže mať za následok množstvo prípadov výskytu nákaz. Príčinou môže byť rozsiahla kontaminácia vôd z dôvodu zaplavenia kanalizačných potrubí. Klimatický systém funguje tak, že to, čo spadne do mora niekde v Grónsku, sa v konečnom dôsledku prenesie ďalšími procesmi v podobe intenzívnych búrok a nárazových lejakov aj na Slovensko.

ľadový medveď
Pre topiaci sa ľad sú ohrozené viaceré živočíchy. Zdroj: unsplash.com

Aký má vplyv topenie ľadovcov na ľudí, faunu a flóru?

Topenie ľadovcov a otepľovanie oceánov spôsobujú, že morské prúdy budú naďalej narúšať poveternostné vzorce na celom svete. Odvetvia, ktoré sú závislé od rybolovu, neskôr ovplyvnia napríklad zmeny teploty vody a v konečnom závere aj samotný výskyt rýb. Hlavné obavy v Európe vyvoláva úmrtnosť a chorobnosť. Infekčné choroby sa totiž prenášajú v závislosti od teploty. Je preto pravdepodobné, že sa budú vyskytovať častejšie.

Morského ľadu je menej, a preto sa musia zvieratá, ktoré sú od neho závislé, prispôsobiť, inak zahynú. Je to problém najmä pre ľadové medvede, mrože, poláre líšky, snežné sovy, soby a mnohých ďalších druhov žijúcich za polárnym kruhom. Divoká zver a ľudia prichádzajú častejšie do kontaktu, čím dochádza ku konfliktom. Tieto zvieratá sú totiž závislé od arktických podmienok, ktoré im pomaly, ale isto miznú, a preto si hľadajú nové útočisko.

Pri flóre sa očakáva, že globálne otepľovanie ovplyvní metódy pestovania a šľachtenia plodín a prirodzenú vegetáciu, napríklad lesy, lúky a zalesnené plochy. Klíma je de facto hlavným určovateľom zemepisného rozšírenia rastlín. V severných zemepisných oblastiach sa vyskytuje menej problémov s nekaranténnymi a karanténnymi škodcami v porovnaní s južnými oblasťami.

V závislosti od zemepisnej oblasti môžu mať zmeny v teplotnej krivke a zmeny v úhrne zrážok za následok dlhšie alebo častejšie obdobia sucha alebo záplav. Pôvodné rastlinstvo bude podrobené väčšej environmentálnej záťaži a stane sa zraniteľnejším voči škodcom a ochoreniam.